Keď najprv robíme, až potom myslíme

   Nikdy som o tom nerozmýšľala,  lebo som si myslela,  že ľudia si najprv všetko premyslia, naplánujú a až potom začnú robiť veci ktoré predtým naplánovali. Ale až nedávno som zistila,  že to platí možno len pre architektov a robotníkov na stavbe. Ale pre ostatných ľudí okolo nás platí iné pravidlo to,  ktoré som nedávno pochopila „najprv urob až potom mysli“. Dalo by sa tým riadiť ale nie vždy nám to vyjde. Na druhej strane keď si niečo naplánovali a až potom zrealizovali majú väčšiu šancu že to vyjde tak, ako si to predtým naplánovali. Ale keď použijeme spôsob ktorý začína využívať stále viac a viac ľudí možno nám to naozaj vyjde ale možno nie? V tomto prípade nás aspoň nebude mrzieť čas strávený prípravou. Ale keď náhodou uspejeme zabili sme tak povediac dve muchy jednou ranou. Nestrávili sme toľko času prípravou a dosiahli sme to čo sme chceli a ešte rýchlejšie ,niekedy. Podľa mňa by mal človek používať obi dve metódy,  len by si mal pritom uvedomiť,  kedy jednu a kedy druhú.  Na veci v živote treba ísť rozličným spôsobom, časom a stratégiou. A niektoré veci nezískate ani jedným spôsobom riešenia veci. Prečo? Ani neviem. Možno by človek potreboval vtedy šťastie alebo riadnu náhodu, alebo tretí spôsobom mať plnú peňaženku a ešte posledný spôsob mať dobré „keci“ a vedieť si to vybaviť. Ale aj tak si myslím,  že človek,  ktorý chce mať úspech musí vedieť rozmýšľať a až potom konať,  no zároveň konať spontánne keď ide o jeho životné priority. Ale niektorý to nevedia. Aááá a tu robia ľudia veľkú chybu, lebo najprv urobia alebo povedia a až potom myslia na dôsledky,  ktoré to môže mať. A keď to konečne zistia bežia, utekajú a prosia na kolenách tú osobu ktorej sa to týka aby jej odpustila. A ešte som zabudla najmenej týždeň sa to snažia niečím napraviť. A keď sa im to konečne podarí o týždeň urobia presne tú istú chybu. Takto to beží do koliečka do kola až kým sa niekto s toho nezblázni a nenapíše niečo podobné. A niekedy aj lepšie.

Opísaná myšlienka človeka, ktorý raz povedal:


keď niečo robíš, tak
nerozmýšľaš nad
tým, či ťa to bude
neskôr mrzieť.