Facky a tresty pri výchove? 

Je veľmi zvláštne, ako sa výchova postupom času mení. Ešte pred 50 rokmi, keď chodili do školy moji rodičia, bola výchova úplne iná, a to ako v škole, tak aj doma. V dnešnej dobe, keď dostane dieťa nejakú tú poznámku, niektorí rodičia si prídu dokonca aj sťažovať, pretože nemôžu prekusnúť fakt, že ich dieťa nie je "anjelik". Kdežto pred 50 rokmi si dieťa v škole vybralo za svoje previnenie radšej fyzický trest, a vedelo prečo. Keby donieslo domov poznámku, rovnako by ten fyzický trest nasledoval od rodičov. Takže radšej byť potrestaný raz, než dvakrát.

Dnešná doba je podľa mňa na výchovu detí veľmi benevolentné. Rodičia musia byť celé dni v práci, aby vôbec mohli zaplatiť to, čo musia. Deti sú teda odkázané na "výchovu ulice". Čo je asi to najhoršie, čo môže byť. Lenže kto za to vlastne môže? Sú to rodičia, ktorí zarábajú peniaze na živobytie, alebo štát, ktorý postupne odoberá všetky možné podpory a prídavky? Na to nech si každý odpovie podľa svojho uváženia. Sú aj takí rodičia, ktorí majú peňazí dosť, len dávajú prednosť kariére. Niekomu to môže vyhovovať, dostane od rodičov peniaze, tí nie sú celé dni doma, môže si robiť, čo chce. Ale čo z takýchto detí bude, to naozaj netuším.

A ako postupovať, keď dieťa vychovala ulica, rodičia zistia, že sa im postupne odcudzilo, že sa nevenuje škole, ale kamarátom ... Pomôžu facky či iné tresty? Podľa mňa absolútne nie. V tomto prípade je na takej metódy už neskoro. A myslím si, že výchovu fackami preferujú len rodičia, ktorí nedokážu vychovať svoje dieťa s citom. Prečo nevymeniť tresty za motiváciu. Dieťa bude bezpochyby snaživejšie, keď ho budú rodičia motivovať, než keď mu budú nadávať do hlupákov a udeľovať mu tresty. Kedy sa bude dieťa viac snažiť? Keď mu rodičia zakážu chodiť von, pozerať sa na televíziu a podobne, alebo keď ho budú motivovať napríklad tým, že ak sa bude snažiť, dosiahne niečo, po čom túži, alebo ak sa posnaží kúpia mu niečo, čo veľmi chce a zatiaľ to nikdy nedostalo? Niektorí by si mohli povedať, že toto sú také  "úplatky", ale myslím si, že keď je to za nejaké snaženie, za úplatok sa to považovať nedá.

Najväčší konflikt určite nastáva v období puberty.  Toto obdobie je krušné ako pre puberťáka, tak aj pre rodičov. A práve v tomto období by ale mali byť rodičia tou oporou. Lenže bohužiaľ v mnohých prípadoch je to skôr tak, že rodičia sú rovnako vzdorovití ako ich dieťa, a to je to najhoršie. 

Raz ma zaujal jeden príspevok o výchove a to, že dieťa netreba vychovávať, ale stačí dobre žiť a dieťa sa samo prispôsobí. No len nie vždy to tak platí. 

Výchova znamená pomôcť dieťaťu pri rozvoji jeho možností. Opak výchovy je mechanické vedenie, založené na nevere v rast možností, na presvedčení, že sa dieťa vyvinie správne len vtedy, keď dospelí do neho vložia, čo je žiaduce a potlačia v ňom, čo sa zdá nežiaduce. 

A na záver jeden krásny citát:

Zaobchádzajte s človekom podľa toho, akým môže a mal by byť a on sa takým stane. (Goethe)