"Život je jediná a jedinečná príležitosť na prejavenie sa človeka medzi ľuďmi, ktorá sa už neopakuje."

Toto sú slová, ktoré povedal známy slovenský autor Ladislav Ťažký. 

Niekomu by sa mohli zdať ako obyčajná fráza, no nie mne. 

Mňa tieto slová prinútili zamyslieť sa. 

Zamyslieť sa nad sebou a svojím životom, ktorý vediem.

Život. Čo vlastne to slovo znamená? Niekto život berie ako samozrejmosť. 

Iní ho zas berú príliš vážne. No a niekto žije tak, že nevie, čo so sebou. 

Neviem, ktorý z týchto spôsobov je správny, pretože nikto nikdy nedostal pri narodení návod na život. Návod, podľa ktorého by sme sa v živote mohli riadiť a pridržiavať. Preto musíme žiť a konať na vlastnú päsť. 

Musíme žiť podľa vlastného uváženia, vedomia a svedomia.

Mám pocit, že väčšina ľudí má tendenciu stále vo svojom živote na niečo čakať. 

Čakáme, kým skončíme školu, kým sa zamestnáme, kým nás povýšia, kým sa vydáme alebo oženíme, kým budeme mať deti, kým schudneme 5 kíl, na sobotu ráno, na nové auto, na jar, na leto, na jeseň, na zimu a tak ďalej. 

Neuvedomujeme si však, že čakaním zbytočne mrháme drahocenným časom v našom krátkom živote. 

Keď chceme niečo dosiahnuť, musíme o to bojovať a snažiť sa. Bez nášho pričinenia sa nič neudeje. Veď ako sa hovorí: "Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne." Preto buďme v našom živote my tým vetrom a rozhýbme sa. Máme len jeden život, a preto sa ho snažme využiť čo najlepšie.

Žime! Nikdy nebude lepšia príležitosť žiť, ako je práve táto. Aj keď sa nám nedarí, nezúfajme. Nestrácajme vieru a nádej. Buďme vďačný za to, že sme dostali príležitosť žiť a prejaviť sa. Prejavme sa tak, akými naozaj sme. Nepretvarujme sa, veď život je krátky a je len jeden. Tak načo faloš a pretvárka? Radšej ten čas, ktorý máme, využime nejako múdrejšie a efektívnejšie.

Snívajme o tom, o čom snívať chceme. Buďme vďační za to, že sme dostali príležitosť žiť a prejaviť sa. Prestaňme sa presviedčať, že náš život by bol lepší, keby sme mali to alebo ono. Buďme spokojní, úprimní a šťastní. A veľa sa usmievajme, pretože život bez úsmevu je, podľa môjho názoru, premrhaný čas.

Buďme dobrí. Veď nie je už na svete dosť zla, vojen, nenávisti a ľudí, ktorí sa ženú len za majetkom? Áno je! Tak buďme dobrí k sebe, ale aj k iným. Prejavme sa na tomto svete ako ľudia, ktorí tvorili to dobré, čo na tomto svete je a nie naopak.

Život je príležitosť na to, aby sme sa prejavili medzi ľuďmi. Aby sme ukázali akí sme a čo dokážeme. Myslím, že v každom človeku sa skrýva nejaký talent. No je len na nás, aby sme v sebe ten talent objavili a užitočne ho využili. Veď na svete je mnoho ľudí. Múdrych a veľmi inteligentných ľudí, ktorí svoj talent mrhajú na neužitočné alebo zlé veci. Neurobme takú chybu aj my.
Žime naplno. Každú minútu i sekundu, pretože nevieme dňa ani hodiny, kedy sa náš život skončí. Raz som čítala jednu myšlienku, ktorá sa mi veľmi zapáčila: "Život sa nemeria sekundami, ale momentami, ktoré nám vyrazili dych." Život je krátky a je len jeden, bez šance na reparát. Preto sa snažme, aby takých dych vyrážajúcich momentov bolo v našom živote čo najviac.
Majme priateľov a rodinu. Žime tak, aby sme raz, keď sa náš život bude chýliť ku koncu, nemuseli niečo ľutovať. 

Aby sme si pri pohľade dozadu povedali: "Nič neľutujem. 

Môj život bol jedinečný a neopakovateľný. Každú sekundu môjho života som si naplno vychutnala a užila." Žijeme len raz. 

Druhú šancu už nedostaneme, preto neraďme iným ako majú žiť, ale zariaďme si predovšetkým svoj život. Pretože len my dávame svojmu životu smer a len na nás záleží, ako sa prejavíme...