Na svete je vždy o jedného hlupáka viac, ako si                                       každý myslí. "

            (Georg Christoph Lichtenberg)

Čo chcel vtedy Georg Christoph Lichtenberg touto vetou asi povedať? Aké okolnosti ho viedli k tomuto citátu? Napadajú ma dve možné vysvetlenia.

Lichtenberg bol nemecký satirik, fyzik, astronóm, matematik. Teda človek veľmi vzdelaný. Ale aj ľudia vzdelaní môžu trpieť nedostatkom sebadôvery, niečím, čo je možno neustále ženie za tým, aby sa zdokonaľovali.

Tým prvým riešením teda podľa môjho názoru môže byť, že Lichtenberg - hoci človek vzdelaný v mnohých odboroch - nenachádzal sám v sebe toľko uspokojenie zo seba samého a týmto citátom vyjadril svoje poznanie, že hoci si to málokto dokáže pripustiť, každý z nás je hlupákom. Veď predsa neexistuje na svete človek, ktorý by bol vynikajúci vo všetkých ohľadoch. Už samotné uvedomenie si, že existujú odbory a záležitosti, v ktorých nie sme dobrí, alebo im vôbec nerozumieme, by nás malo motivovať a posunúť niekam ďalej. Základom toho, niečomu sa naučiť, predsa býva potreba to vedieť.        A žiadny učený z neba nespadol, že? To je tá svetlejšia stránka. Bohužiaľ niekedy to je tak, že hlupák zostane hlupákom a pre tento druh ľudí platí tento citát doslova. Je smutné byť hlupákom a nevedieť si to ani priznať.

Dajme ale tomu, že Lichtenberg nebol zas taký sebakritickí a tento výrok skôr vznikol z rozčarovania nad druhou osobou. Trebárs niekomu veril, videl ho inými očami, náhle ale precitol a užasol nad svojím pochybením.

Každému z nás sa v živote stane, že vkladáme do našich blízkych očakávania, ktoré nemôžu splniť, niekedy veríme niekomu, kto si to nezaslúži. Je to ten pomyselný had, ktorého si hreje na prsiach a ktorý nás nakoniec sklame. Je to ten hlupák, o ktorom si to nemyslíme.

Hoci to bolo tak, alebo tak, spoločnosť zostala od tých čias v podstate nezmenená, tieto slová totiž platia aj teraz. A nech už pán Lichtenberg stratil dôveru v sám seba, alebo v niekoho iného, ​​určite to na neho malo aj pozitívny dopad. Pretože dôležité je vedieť priznať si svoju chybu a poučiť sa z toho. Akonáhle toto dokážeme, sme na dobrej ceste polepšiť sa. 

A ak veríme sami sebe a snažíme sa na sebe aj naďalej pracovať, len tak nejaký hlupák nás nezaskočí.