Nevieš, kto je tvojím priateľom, pokiaľ sa s tebou neprelomí ľad.

Čo toto príslovie vyjadruje, snáď nie je nutné písať. Každý z nás ho chápe, pretože ho z najväčšou pravdepodobnosťou už prežil. Tu sa však skupiny ľudí líšia. Tí šťastnejší sa v človeku, ktorému verili, nesklamali, tí druhí bohužiaľ áno. A práve tu sa tvorí hranice medzi voľným kamarátom a ozajstným priateľom.

Priateľstvo je bezpochyby pre človeka dôležité. Len si skúste predstaviť, ako by vám bolo, keby ste si nemali s kým porozprávať, s kým tráviť voľný čas a pod. Priateľstvo nás odvádza od stereotypov všedných dní.  Ale priateľstvo je aj vzácne a treba o neho starať.   Je zaujímavé pozorovať, ako sa v priebehu života priateľstva mení. Dalo by sa povedať, že sa vyvíjajú s nami. Keď sme malými deťmi, hľadáme medzi rovesníkmi, aby sme si mali s kým hrať, aby sme sa mali s kým deliť o hračky. Potom nastanú školopovinné roky. Niektoré priateľstva toto obdobie prekonajú bez väčšej ujmy, iné sa rozpadnú. Najväčšou skúškou priateľstva vo vývoji človeka je prechod na strednú školu. Mnohí z nás si to neuvedomujú, ale v tom jedinom dni, v tom jedinom okamihu, rozhodujeme o celom svojom budúcom živote. A keďže má každý z nás iné sny, ide každý svojou cestou.

 Mnohé priateľstvá z detstva týmto okamihom zanikajú. Tento problém žiaľ poznám aj z vlastnej skúsenosti. Dve spriaznené duše sa rozlietnu každá niekde inde a po čase zistí, že si nemajú už čo povedať, že sa aj za tak krátku dobu odcudzili. 

Avšak je nutné podotknúť, že všetky priateľstvo takto nekončia. Existujú aj také, ktoré túto prvú veľkú prekážku prekonajú. Týchto priateľov už potom len tak niečo nerozdelí a spravidla idú starosťami života spolu ako opora jeden druhému.

Avšak priateľstvo nevznikajú len v detstve. Ako ide človek životom ďalej, stretáva nových ľudí, nových kamarátov, nových priateľov. Záleží len na ňom, ako si ich bude vážiť a ako im bude dôverovať. Povaha každého človeka je iná, nemôžeme odhadnúť, ako sa v danej situácii zachová, ako zareaguje. Avšak skutoční priatelia sa dokážu pochopiť, dokážu sa vcítiť jeden do druhého. Naozajstný priateľ spozná, kedy je vám smutno, kedy máte z niečoho radosť. Skrátka vie, ako sa teraz cítite. Avšak nájsť takého priateľa nie je vôbec jednoduché. Niektorí ho nenájdu nikdy. Ale naopak niekedy sa stačí len poriadne pozerať. Naozajstný priateľ môže byť teraz s vami, ale vy ho len tak nevidíte. Na druhú stranu, o niekom si môžeme myslieť, že je náš najlepší priateľ, ale v okamihu, keď sa na neho spoliehame, nás sklame. Toto sklamanie bolí. A bolí veľa.

O tom, ako veľmi bolí, by som tiež mohla rozprávať. Takéto sklamanie môže človeka dohnať až na pokraj svojich síl. A potom znova len ťažko hľadá dôveru. V kvalitnom priateľstve sú podľa môjho názoru najdôležitejšie dve veci. Konverzácia a načúvanie. O svojich problémoch a pocitoch musíte hovoriť a tiež musíte vedieť vypočuť svojho priateľa, keď sa vám chce zveriť on. Nie je to práve jednoduché, ale podľa môjho názoru stojí za to sa snažiť. Ak sa totiž budete snažiť, potom nájdete toho pravého priateľa, ktorý vám pomôže, ak sa pod vami prelomí ľad.

A ak už takého máte, treba sa o priateľstvo starať, rozvíjať, ak máte spoločné zaujmi, ciele, aktivity nemusíte sa báť, že sa budete nudiť. A viete ako spoznáte, že priateľstvo je to pravé orechové? " stačí byť v prítomností priateľa úplne potichu, bez slov, len tak sedieť vedľa seba a keď odchádzate od neho máte pocit, že šlo o najkrajší rozhovor vášho života." 

Tá harmónia, využitie času, starostlivosti, to je to o čo ide v priateľstve. Jing a jang, puzzle, ktoré do seba zapadá. A ja som šťastná a vďačná že tento veľký dar mám. 

ĎAKUJEM.