Ranné vtáča ďalej doskáče

Je veľa povier a porekadiel, ktoré vznikali počas storočí. Vek niektorých sa dá počítať na stovky rokov. A napriek tomu im veľa ľudí skalopevne verí aj dnes. Sú ale pravdivé? Ani jediný prst by som za to do ohňa nedala. Ako to je s ranným vstávaním? Asi najznámejší metafora k tejto téme je: Ranné vtáča ďalej doskáče.

Môžeme si položiť otázku: Čo je lepšie - vstávať za tmy a chodiť spať so sliepkami, nechať sa prebúdzať slnečnými lúčmi alebo do postele skočiť až v ranných hodinách? V mojom okolí sú ľudia, ktorí bdejú už skoro ráno, ale aj tí, čo vyspávajú až do obeda. Aj ja vstávam aj cez víkend okolo šiestej a chodím spať veľmi neskoro. Naopak moji  kamaráti  či kamarátky zaspávajú koľkokrát v čase, keď niekto ešte len z robôt prichádzajú a  z postele sa so železnou pravidelnosťou vyhrabávajú okolo obeda. A teraz pozor! Pýtam sa: Je medzi nimi nejaký rozdiel? Lepšie povedané: Je rozdiel medzi ich schopnosťami fungovať počas dňa? Žiadne odlišnosti som nespozorovala. 

Samozrejme nemôžeme porovnávať len dve osoby. U každého je to určite trochu iné. Určite existujú aj ľudia, ktorí sa nedajú zaradiť ani do jednej skupiny. A tých bude iste väčšina. Medzi ľuďmi môžeme nájsť aj také jedinca, ktorí považuje spánok za svoj koníček a spí v každej voľnej chvíli. To je ale úplne iná skupina ľudí. Myslím si, že v dnešnej dobe tak zvané ranné vtáčatá v podstate neexistujú. Ľudia majú pevnú pracovnú dobu, ktorú musia dodržiavať a na nejaké vyspávanie im čas nezostane. Takže cez týždeň vstávajú napríklad už o piatej hodine, aby sa dostali skoro do práce a cez víkend si každý rád pospí. 

Cez deň do seba lejeme litre kávy, aby sme vôbec boli schopní pracovať a sústrediť sa. Večer tým pádom nemôžeme spať a ráno si zasa musíme dať kávu "na prebudenie". Prirodzený spánkový cyklus je tak narušený a o tom, či sme ranné vtáča alebo nie môžeme len špekulovať.

Spánok je napokon poslednou dobou veľmi diskutovaná téma. Predsa len sa hovorí, že čas sú peniaze a spánok nám ho veľa ukradol. Preto niektorí ľudí vyrazili do boja proti zbytočnému mrhanie času a ponúkajú nám mnoho spôsobov, ako obalamutiť telo a namiesto zaslúženého odpočinku sa venujú ďaleko zaujímavejším činnostiam.

A na záver známy výrok: 

Skoro spať, zavčasu vstať, toť cesta k zdraviu, múdrosti a šťastiu. (Benjamin Franklin)