"Rana
bičom pôsobí modrinu, ale rana jazykom drví kosti."
(Edgar
Allan Poe)
Slová nad
nami majú obrovskú moc. Dokážu nás povzbudiť, alebo naopak úplne pokoriť.
Myslím si, že rana zbraňou sa zahojí alebo ju neprežijete, ale to ako slová do
vás hlboko preniknú a šrámy po nich sa len tak nezacelia. Zavŕtajú sa hlboko do
nás a nesieme si ich do budúcnosti. Nahlodávajú nás zvnútra. Ako k nám slová
môžu tak moc preniknúť?
Naše
slová dokážu budovať, ale aj ničiť. Asi je to jedna z našich vlastností -
zabíjame slovami, pochovávame vetami. Lenže keď nám po čase dôjde, že sme iného
človeka ranili, býva už neskoro. Môžete sa stokrát ospravedlňovať, on už sa
bude vašimi slovami navždy zaoberať. Bič nám spôsobí fyzickú bolesť, avšak
slová nás zasiahnu psychicky a je ťažké sa z ich vplyvu vymaniť. Ja som to
pocítila na vlastnej koži a viem, že nie som jediná a že to zažijem iste znova,
hoci by som si priala opak. Lenže vždy tu bude niekto, kto nás bude chcieť
vidieť neistých alebo pokorených.
Slovo môže byť
počiatkom nových vynálezov a objavov. Býva počiatkom vzťahov a priateľstiev.
Som presvedčená, že slovami sa dá aj liečiť. Každý pozná situáciu, keď mu je
smutno a keď sa cíti byť sám. Stačí mu povedať milé slovko a hneď mu dušička
pookreje. Skrátka, slovami sa dajú robiť veľkolepé veci.
My ľudia sme odborníci na spôsobovanie bolesti. Ako je to možné? Vlastníme tú najsilnejšiu a najhroznejšiu zbraň. Slovo. Slovami dokážeme spôsobiť bolesť, ktorá prevýši všetky bolesti na svete.
My ľudia sme odborníci na spôsobovanie bolesti. Ako je to možné? Vlastníme tú najsilnejšiu a najhroznejšiu zbraň. Slovo. Slovami dokážeme spôsobiť bolesť, ktorá prevýši všetky bolesti na svete.
Jedno príslovie hovorí: "Bolesť spôsobená jazykom je väčšia ako bolesť spôsobená mečom." Myslím, že je veľmi pravdivé a hovorí za všetko. Preto je slovo tá najsilnejšia zbraň. Zo sekundy na sekundu si ním môžeme nielen oslabiť, ale aj zničiť najpevnejšie priateľstvá, stratiť lásku, prísť o rodinu. Pre tých, ktorí majú svedomie, je to ešte horšie. Myslím, že sa ťažko žije s vedomím, že som ublížila blízkemu človeku tak veľmi, že na to nikdy nezabudne. Vlastne tým zraňujeme aj samých seba.
Je dôležité uvedomiť si, že zoskupenie písmen a slov dokáže zmeniť celý život. Niekedy je lepšie dávať pozor si pozor na to, čo vyslovíme. Možno len hlúpou poznámkou môžeme ublížiť nielen druhým, ale aj sebe. Slová používajme radšej na pozitívne veci. Sme toho schopní? Ja myslím, že áno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára