Ľudský život - ciele a hodnoty.

Každý deň vznikne narodením niekoľko sto ľudských životov. 

Keď je dieťa ešte malé, vidí život jednoduchý, bez problémov, bez utrpenia, ale ako rastie, pribúdajú mu starosti o tom, čo bude za niekoľko rokov.

Na otázku "Prečo žijeme?" si každý človek odpovie inak. Niektorí ľudia tvrdia, že žijeme, aby sme umreli. 

Je na tom niečo pravdy. Život netrvá večne, všetko raz zahynie. Niektoré odpovede na túto otázku zase znejú: "Niečo sa končí a niečo začína", "Žijeme preto, aby sme niečo dosiahli." Všetky tieto odpovede majú niečo spoločné, a to že žijeme, aby sme došli k nejakej určitému cieľu. Ciele si vyberáme už od ranného detstva.

Prvým cieľom a ťažkým rozhodnutím mládeže je vybrať si správnu strednú školu a vyštudovať ju. Pri konci štúdia sa často pýtajú: "Čím budem, až vyštudujeme?"  

To je otázka, na ktorú sa hneď odpovedať nedá. Niekto si vyberie po škole vysoký cieľ a snaží sa ho dosiahnuť aj za cenu prekážok, ktoré ho čakajú.           Ale niektorí ľudia sa všetkého vzdajú hneď na začiatku. Podľa môjho názoru by nemal každý človek hneď na štarte k svojmu cieľu podľahnúť prekážkam, mal by bojovať za to, čoho chcel v minulosti dosiahnuť, za svoj sen, ktorý chcel, aby sa mu splnil.

Prečo si niektorí z nás nevážia života? Je veľa dôvodov prečo. Napríklad nevyšiel im životný cieľ. Skončili tam, kde nikdy nechceli byť. Nešťastná láska, niečo čo sa im stalo a už sa to nedá vrátiť späť, to všetko môže byť dôvod.      Je veľa príčin, môžu byť akékoľvek.  Ale ľudia by nič nemali vzdávať tým, že skoncujú so životom. Mali by bojovať za život, ako motýľ, keď sa prehrýza kuklou von!

Čo nás čaká po smrti? Touto otázkou sa zaoberajú starší ľudia. Vždy to sú dohady, preto nikto nevie, čo nás čaká. Niekto verí na Boha, že duša po smrti odchádza do nebies alebo do pekla. Pre zmenu iní ľudia dávajú za pravdu Macha, že krajina je našou kolískou aj hrobom, že po smrti nie je nič. Je to na ľuďoch, čomu veria a v koho. Každý človek sa líšia niečím a tak to je správne.

Život je veľmi krehký, stačí len málo a môže byť po ňom. Mali by sme si dávať pozor a život strážiť ako naše oko v hlave.