Jedlo.

Podľa definície je jedlo látka prijímaná živými organizmami. 

Je hlavným zdrojom energie a výživy pre ľudí a zvieratá. 

Bez jedla umrie človek od hladu. Jed. Tovar.

Čo bolo, bolo …

Bolo to dávno, ale pamätám si chuť čerstvo nadojeného mlieka, alebo mlieka v obchode, kde do rana bolo na hrdle fľaše čerstvá smotana o ktorú sme sa so sestrou bili ktorá ju prvá zje, alebo práve vymúteného masla, jogurtu alebo trebárs kyslého mlieka. To som jedávala lyžicou priamo z veľkej fľaše. Jogurt sme si dokonca sami vyrábali doma „naočkovaním jogurtovej kultúry“ do čerstvého mlieka. S jahodovým džemom to bola absolútna pochúťka, či už ako jogurt alebo jogurtové mlieko. 

Bolo to dávno, ale pamätám si u kamarátkinej babky na dvore chliev s dvoma prasiatkami, sliepky s kohútom, nejaké tie kačky a husi. Žltučkú praženicu, pečenú hus s lokšami alebo fajnovú údenú slaninku. 

Chlieb natretý masťou s čerstvou cibuľkou. Výborné domáce klobásy, jemnú pečeňovú paštiku, doma konzervované mäso. 

A Bolo to dávno, ale pamätám si chuť čerstvo odtrhnutých slivák, hrušiek alebo jabĺk.         K jednému maslovému chlebu som dokázala zjesť možno kilo a pol čerstvo odtrhnutých voňavých paradajok. Egreše, ríbezle, divo rastúce maliny alebo jahody. A priznám sa, veľa krát som to ani neskúšala umývať. Nie, nebolo to z presvedčenia alebo nevedomosti.                Bola to moja lenivosť. 

Bolo to dávno, ale pamätám si chuť domácich kysnutých buchiet plnených slivkovým lekvárom alebo karamelových lízaniek vyrobených doma na panvici. Lokše s makom, lekvárom a cukrom alebo keksíky či vianočné oplátky. 

Bolo to dávno, ale pamätám si, že všetky tieto dobroty vyrábali babka, mama alebo otec z toho čo dokázali vypestovať alebo vychovať. Zem a ich pracovité ruky nás dokázali uživiť. A zdravo. … teraz je to tak. Odvtedy pretieklo veľa vody, pracovité ruky sa zmenili na pietnu spomienku a jedlo už nevyrábame. 

Už kupujeme veci. Nie však od iných pracovitých rúk. Kupujeme ho v Kauflandoch, Lidloch, Teskách či McDonaldoch alebo iných Fast foodoch.

Otázkou dneška je uhol pohľadu a hodnotenie ponúkaných „vecí“ podľa definície jedla, definície jedu alebo definície tovaru.

Najdôležitejšie v súčasnom systéme je predať. Predať čo naj ziskovejšie za akúkoľvek cenu. Tomu je podriadené všetko. Predaj tovaru (jedla) je vysoko sofistikovaná metóda oblbovania ľudí. 

Počnúc multimediálne vysielanými informáciami končiac obalom. O obsah obalu nejde. Obsah je vlastne nepodstatný. Nevadí, že výrobca je nedefinovateľný.  

Nevadí, že ani rys ostrovid by nedokázal prečítať zloženie a prídavné látky. Hlavne že tovar má zisk a obrat. Veď peniaze sú to, čo nás ženie až za hranicu únosnosti a zdravého rozumu …

Vlastne dnes už nejeme chlieb ale upečenú cereálnu zmes s nejakou energetickou hodnotou. A na základe toho nám niekto stanoví, či je to pre náš organizmus blahodarné alebo škodlivé. Nevadí, že sa to nedá jesť, že je to kyslé a na tretí deň plesnivé. Ale že vraj je to zdravé, plné života.

Doba je rýchla. Žijeme životy mediálnych hviezd, politikov alebo úspešných manažérov. Doba je zlá. Na naše vlastné životy nám veľa času medzi naháňaním peňazí na hypotéku a grafických kariet pre potomstvo neostáva. 

Pripravuje pre nás samé špécie vo forme instantných pochúťok a rôznych skvelých high – end chemických prípravkov. No nie je to fantastické, hodiť do pol litra vriacej vody jednu kocku a máme skvelý bujón. A nielen skvelý, ale za chvíľku. Pre celú rodinu. Aká to lahoda. Veď nám to povie aj teta v televízii. Mlieko ktoré vydrží po otvorení čerstvé aj mesiac. Paráda. Len po mesiaci neskysne ale zhnije.

A prečo ?

Lebo náš dobrotivý systém chráni naše zdravie. To na jednej strane.

Na druhej nám dáva možnosť dlhšie a kvalitnejšie statočne pracovať, nezaťažovať sa hlúposťami ako jedlo, rodina, deti, priatelia…

Dovolím si napísať jednu rovnicu :

% jedla + % jedu + % zisku = cena veci

Dosadenie jednotlivých členov rovnice nechám na každom z vás.