Ahojte moji milí, dúfam, že máte krásny dník.

Dnes sa povenujem téme PRIATEĽSTVO.

Je staré ako zemeguľa, no napriek tomu nie je až tak vyzdvihované, ako by malo byť.  Už od pradávna boli priateľstvá opisované v bájkach (lev a myš, slon a mravec) a určite každý z nás má vo svojom živote priateľov. Priateľstvo má určité fázy a môžeme ho rozdeliť do rôznych kategórií ako známi, kamoška, priateľ a najlepší priateľ. AK to mám presnejšie definovať, ľudia si často zamieňajú pojmi ako priateľ či priateľka so slovom kamoš či kamoška. Mnohí si pod pojmom moja priateľka, môj priateľ ihneď predstavia, že je to ich frajer či frajerka, ale frajer je partner alebo partnerka. Priateľ je človek Vám srdcu blízky tak veľmi, že vycíti smútok za Vašim úsmevom, lásku za Vašim hnevom, nehu za Vašim nahnevaním. Priateľ je osoba, ktorá Vám zaspieva pieseň srdca, ak ste Vy zabudli ako znie. Priateľ je osoba, ktorá nedopustí, aby malá hádka zničila priateľstvo a po minúte ticha povie a do hroma chýbaš mi a objíme nás. Priateľstvo je o sile, pochopeniu, kompromisoch, porozumení, súzvuku, je človek, ktorý Vás poláska slovami, ale vie aj tvrdo skritizovať, ukázať, nie to čo chceme počuť, ale to čo je v skutočnosti tak ako to je a tým nás posúva. Priateľstvo sú dve telá, no jedna duša. Pri priateľovi je aj ticho vzácne. Raz sa chlapček opýtal dievčatka čo je to priateľstvo: „ Vieš priateľ je ten, kto ťa postaví na nohy, keď si zabudol stáť.“ Ak také priateľstvo máte, tak si ho chráňte a vážte, lebo priateľstvo je naozaj niekedy viac ako láska. Toľko o veľkom a silnom priateľstve som vďačná a šťastná, že ja také mám. Som hrdá na svojho najlepšieho priateľa. A teraz poďme rozobrať o nič menej dôležitých kamošov a kamošky. Sú to super ľudia, s ktorými trávime náš čas, vedia o nás o niečo menej ako priatelia, ale tvoria našu súčasť života, radia a tešia sa s nami, spríjemňujú nám náš čas, podelia sa o radosti ale aj starosti. Z mojej osobnej skúsenosti, mám šťastie na super kamošky, s ktorými mám tak vzácny vzťah, že aj keď sa neozve trebárs rok, vieme pokračovať tam kde sme skončili bez akýchkoľvek výčitiek, či zlých postojov voči nim.  Je úžasne sledovať už malé deti v škôlkach, ako si vytvárajú priateľstvá a ako ich rozvíjajú. Je to tak krásne a vzácne. Raz mi niekto povedal, že mal veľmi veľa falošných priateľov a človeka len využíval. Áno, myslím, že každý jeden z nás také zažil. Ale práve takým je treba poďakovať, lebo nás posunuli a naučili rozoznať pravé priateľstvo, lebo pravý priateľ, je ten ktorý prichádza, keď ostatný odchádzajú. Každá falošná osoba, falošná kamoška či kamoš, nás posúva tam, kde sami nechceme byť. Treba si len s toho vziať ponaučenie a byť človekom, akého by si rád stretol. A v najposlednejšom rade by človek nemal preferovať a vyberať priateľov podľa vzhľadu, alebo súdiť iných kamošov, lebo možno nemá tvár anjela, ale má srdce priateľa a to je tá vzácnosť.

Tak na dnes len zastavenie na tému Priateľstvo, je krásne a vzácne a verím, že každý má toho svojho.