Šťastie je mozaika zložená z drobných radostí.

Čo je šťastie? Koľkokrát som si už túto otázku položil. Dá sa šťastie merať? Mám ho viac, alebo menej ako ostatní? Môžeme si šťastie kúpiť, alebo ho získať svedomitosťou? Aká je vôbec definícia pojmu šťastie? Je to stav duše, alebo telesná pohoda, alebo súbor oboch?  Tieto otázky mi denne víria hlavou, ale odpoveď na nich nemôžem nájsť. Uvedený citát mi však pomohol. Ráno otvorím oči a uzriem vonku slnko, kvety, pestrú prírodu. Aj to je šťastie. Koľko ľudí už dnešný deň neuzreli svetlo sveta, alebo jednoducho nevidia. Prídem do práce a tam nájdem mojich kolegov, ktorý  sa mi prihovoria. Aj to je šťastie. Koľko ľudí nemá takých úžasných kolegov, alebo sú v práci nešťastný. Objatie priateľov. Aj to je podoba šťastia. Nemám ja šťastie v živote? Môžem si v televízii a v počítači vybrať, či sa chcem vzdelávať, alebo jednoducho si odpočinúť. Večer sa ponorím do príjemného kúpeľa a môžem ísť spať. Koľko ľudí nemá ani kôrku z chleba a nemá ani kde skloniť hlavu. Šťastie každý z nás chápe inak. Niekto ho dokonca prevteľuje do osoby - Šťasteny. Ale ako to v skutočnosti so šťastím je? Sadne si na koho chce? Prečo máme niektorý šťastie a niektorým sa lepí smola na päty? Veľmi diskutabilná otázka. Niektorí ľudia sa zo šťastím už narodia, všetko čoho sa dotknú to sa podarí, čo skúsia to hneď vedia, kam idú tam sa im darí. Ak niečo chcú vždy im to vyjde.                                         Vraví sa, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Ale môže azda malé nevinné dieťa za to, že sa narodí bez zraku? Určite nie. S ľuďmi je to väčšinou tak, že čím viac majú šťastia, tým viac ho chcú. A zase ľudia, ktorí v živote veľa šťastia nikdy nemali, sa tešia aj z maličkostí. Tým by sme sa mali inšpirovať.  Keď vidíme ľudí, čo majú všetko , tvrdia že vždy je treba chcieť ešte viac. Mám skúsenosť, že v lotérií nevyhrá ten čo nemá nič, ale práve taký čo má dostatok. Naopak, ak sa takému čo má málo podarí zohnať si prácu, zvládnuť za málo veľa, dostane niečo navyše v práci pokladá to za nevýslovné šťastie.  Šťastie je čarovné. Dokáže nám na tvári vyvolať úsmev, potešiť nás a zlepšiť mám náladu. Napríklad aj keď na poslednú chvíľu stihneme bus...aj to je šťastie.  To slovo používame tak často a predsa nevieme jeho presný význam. Ale poznáme jeho zázračné účinky. Čo sa ho len človek nahľadá na svojej ceste životom! Tí šťastnejší ho nájdu...a znova sme pri šťastí. Ak nájdeme šťastie, tak máme šťastie, že sme ho našli. Šťastie je teoreticky to najdôležitejšie v živote. Lebo ak máme šťastie, tak máme lásku aj zdravie. Byť šťastný a iných urobiť šťastných - to je úloha človeka. Ale ako túto úlohu zvládnuť, to sa nevie. Proste sa to niektorým podarí a iným nie. Podarí sa to tým, čo majú šťastie! A zas a znova sme sa dostali k tomu slovu, ktoré ani nevieme presne definovať...šťastie. Malé a veľké šťastie. Zaslúžené šťastie a šťastie dosiahnuté príliš ľahko. Šťastena.   Ale ja osobne si myslím, že by sme sa mali tešiť aj s maličkostí. To je recept na šťastie. Potešiť sa, keď v  zvládnem niečo ťažké...Poviem si: "Zvládla som to!" A hneď mi je lepšie, som šťastnejšia. Tak sa privoláva šťastie. Ale nie každý to dokáže...a takýmto ľudom treba pomôcť. Tak sa zase privoláva šťastie iným.                                                                                                            

Niektorí ľudia sú poverčiví a nad dvere si vešajú podkovy a klopkajú na drevo. Vraj to privolá Šťastenu. Ľudia sa bláznia za štvorlístkami, lebo si myslia, že im prinesú šťastie. A predsa je to o niečom inom...vedci šťastie definujú ako stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutého cieľa. Ale ciele nám nepomôžu dosiahnuť podkovy nad dverami...ale len my samy!