Dobré ránko dlho som premýšľala o čom napíšem ale moji priatelia ma inšpirujú každý deň a tak si dnes dáme pre niekoho obyčajné slovo, no pre niekoho najväčší význam a to "DOMOV"

„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.
Skryjú tvoju tvár, vlhkú od potu a sĺz.
Môžu pritúliť, zachrániť a zahriať.
Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.“  

Domov. Miesto, kde sa stretávame s ľuďmi nám najbližšími, s ľuďmi, ktorí nám poskytujú zázemie, dávajú nám svoju lásku, dodávajú sebavedomie. Nie sú to všetko však obyčajné frázy, ktoré v súčasnej dobe úplne strácajú svoje zmysle?

Domov je vo svojej podstate priestor výnimočný.  Najvýraznejšie ho vníma dieťa. Táto skutočnosť je daná zraniteľnosťou, bezbrannosťou malého človeka, ktorý je úplne odkázaný na starostlivosť svojich rodičov. Domov mu ponúka a poskytuje to najdôležitejšie - lásku. Aspoň by ju domov poskytovať mal. Avšak je tomu naozaj tak aj v súčasnej spoločnosti?  Uponáhľaná doba, v ktorej sa nemalé percento populácie naháňa za majetkom. Hromadenie statkov sa stáva alfou a omegou každého konania, ľudia nie sú schopní si úprimne prejavovať city, ako by aj ony bolo možné merať peniazmi. Dieťa k svojmu životu a zdravému psychickému vývoju potrebuje lásku, túži po objatí, bezpečia náručia. Nič z toho si nemožno kúpiť drahými darčekmi. Nežné pohladenie nedá ničím nahradiť. Ak človeku nie je láska prejavovaná od raného obdobia jeho života, možno si len ťažko predstaviť, že by sa jeho rebríček hodnôt v priebehu rokov nejako výrazne premenil. Materiálne statky by boli odsunuté do pozadia a ich miesto by prevzali city.

V okamihu dospelosti človek zo svojho prvého domova odchádza, aby spoločne s partnerom založil svoj vlastný domov a vytvoril zázemie pre svoje deti. Toto zázemie predstavuje zrkadlo nášho detstva, toho, ako sme vnímali rodičov i širšiu rodinu. Človek, ktorý v priebehu prvej životnej etapy citovo strádal, len ťažko bude schopný svoju lásku naplno prejavovať partnerovi či deťom.

Staré čínske príslovie hovorí - sto mužov môže vytvoriť tábor, ale iba jedna žena môže vytvoriť domov. V tomto zmysle sa na ženu pozerá ako na matku, osobu, ktorá stojí pri zrode života, predstavuje oporu dieťaťu, na ktorého výchove má zásadný podiel. Muž je naproti tomu vnímaný ako živiteľ, hoci súčasná spoločnosť rozdiely medzi mužmi a ženami a ich postavenie v rámci rodinných väzieb nerobí. Osobne vnímam domov ako priestor, kde sa cítim dobre. Domovom možno, podľa môjho názoru, označovať tiež prostredie priateľov. V oboch prípadoch sa jedná o miesto, v ktorom človek nachádza bezpečia, zázemie, oporu a povzbudenie vo chvíľach smútku či beznádeje. Naši najbližší nám dodávajú novú silu a chuť do života. Sú práve oni tými, ktorí nás objímu v okamihu, keď to potrebujeme, nezavrhnú nás pre prehrešky a chyby, ktorých sa dopúšťame. Domov vnímam aj ako útočisko - pred všetkými problémami a strasťami. Je ako prístav, v ktorom lode nachádzajú bezpečí pred vodným živlom. Tu môžem byť sama sebou, môžem sa uvoľniť a naplno prežívať všetky svoje pohnutie bez toho, aby moje konanie bolo odsudzované. Domov je pre mňa miestom, kde sa môžem slobodne smiať, voľne dýchať, nechať sa unášať spoločne s mojimi najbližšími snami a želaniami. Tu sú radosti násobené a strasti delené. Aj to je dôvod, prečo je domov tým najdôležitejším priestorom v živote každého z nás. A nezáleží na tom, či je za neho považovaná vila s bazénom a saunou či obyčajný byt, alebo prenájom. Tými skutočnými hodnotami, ktoré sú s naozajstným domovom neoddeliteľne späté, sú totiž pocity lásky a šťastia, spolupatričnosti a opory. Domov je miesto, kam sa všetci radi vraciame. Ak tomu tak nie je, nemožno takýto priestor považovať za domov v pravom slova zmysle (príkladom osôb, ktorý skutočný domov nikdy nemali, sú to ľudia, ktorých za života psychicky či fyzicky týrali - ich najbližší im neboli schopní zabezpečiť  zásadné ľudské city) . Čím je pre mňa domov? Je to rodina a priatelia - tí sa pre mňa stávajú synonymom lásky.