Prajem Vám krásne aj keď upršané ránko. Keďže sa každý deň pozastavujeme a pýtame sa aké sú naše životné ciele.

 Je ťažké povedať, čo je zmyslom života lebo u každého z nás je to individuálne. U každého jedinca to je iné u niekoho je zmyslom života rodina, u niekoho práca, u iných ničnerobenie. Niektorí vidia zmysel života v peniazoch a bohatstve ako takom. A sú aj ľudia, ktorí nemajú zmysel života. A aký majú zmysel života ľudia , ktorých svet odsudzuje? Niektorí ľudia vidia zmysel života v tom, že svoj život žijú pre ostatných. A hovoria si, že to stojí za to! Sú aj ľudia, ktorí si ostatných nectia len podľa jeho hodnôt, ale hľadia na to, aké postavenie majú v spoločnosti. A medzi nimi sú aj taký, ktorí zmysel života vidia len v tom, ako sa najrýchlejšie dostať do popredia. Niektorí svoj zmysel života hľadajú po celý život. Mali by sme sa zamyslieť nad tým,  že vieme čo sme, ale nevieme čo z nás môže byť v budúcnosti. Nestarajme sa o to, aby sme žili dlho, ale o to, aby sme žili naplno. Veď každý z nás ma len jeden život a ten nežijeme ako chceme, ale ako vieme. Je to len na nás.           Zmysel života je  pojem, ktorý nikto z nás nemôže pomenovať tou istou poučkou, lebo je to niečo, čo predstavuje pre každého z nás niečo iné. Je to niečo čo nám dáva silu napredovať v živote, rozhodnutiach a núti nás žiť naplno a pre každý deň. U každého je to niečo iné. Zmysel života môžeme pomenovať aj ako istý životný cieľ. Samozrejme, že tieto dva pojmy sa od seba trošku odlišujú. Zmysel života vnímame ako niečo, čo nám dáva silu každý deň sa zobudiť a mať chuť pozrieť sa na tento svet. Životný cieľ predstavuje, niečo čím dotvárame zmysel života, alebo čím sa v ňom utvrdzujeme. Tento cieľ sa však u každého počas života individuálne mení. Preto nemôžeme mať napr. do konca života zmysel mať psa, drahú kabelku, byt či šperk. Keď si ho už raz kúpime, tak si určíme nový cieľ alebo zmysel, za ktorým pôjdeme. Tak si počas celého života stanovujeme ciele, ktoré nás ženú vpred . Nie všetky ciele sa však dajú hneď dosiahnuť, raz to trvá dlhšiu, inokedy kratšiu dobu – čo však neznamená, že ak sa nám nedarí niečo dosiahnuť, pôjdeme za tým „hlava- nehlava“. Isté veci potrebujú svoj čas. Práve mi prebleskla hlavou myšlienka a moja obľúbená fráza: na dobré si musíš počkať a nič čo sa získava ľahko, nestojí tak za to, ako keď si to vydrieš a splní sa ti to. Zmyslom života /aj keď by sa skôr dalo povedať, že základnou prioritou k šťastiu/ môžu byť aj zdravie, šťastie, láska, či rodina. Tieto 4 priority sú dôležité a mnohí ľudia si myslia, že keď to majú, majú všetko. Ja si myslím, že to nie je celkom tak. Človek je síce zdravý, no môže sa stať, že celkom náhodou sa stane obeťou nejakej dopravnej nehody a bude napr. do konca života odkázaný na vozík a pomoc iných. Vtedy si uvedomí, že sa dá žiť aj bez 100 % zdravia, aj tak je šťastný. Šťastie je už celkom niečo iné. Môže to byť šťastie, v lotérií, no celkom iné šťastie je narodenie dieťaťa, či spokojnosť so sebou samým. Je to asi najdôležitejšia priorita, zo všetkých štyroch, lebo, keď má človek šťastie, má vlastne všetko. Nemusí byť ani zdravý či mať rodinu. Veď keď si človek uvedomí, že napr. na Titaniku boli všetci zdraví, len im chýbalo to šťastie. Je to paradox, ale je to tak. Láska – na túto tému mám rôzne názory. Láska je síce dôležitá pre náš život, no nie vždy je to tá najdôležitejšia vec. Je napríklad rozdiel medzi láskou k rodičom, príbuzným, či k priateľovi. Láska k príbuzným a blízkym je veľmi dôležitá  a málokto bez nej vydrží, ale deti z detských domovov sa musia naučiť žiť aj bez tejto lásky. Láska k priateľovi nie je až taká dôležitá z toho pohľadu, že mnohí ľudia sa bez vzťahu cítia slobodnejší a voľnejší. Rodina je taktiež veľmi diskutabilná téma.                                                                      Je to veľmi dôležitá súčasť nášho života, lebo každý z nás má nejakú rodinu, či už vzdialenejšiu alebo blízku. Niektorí ľudia však netúžia založiť si rodinu a radšej žijú do konca života v samote a je to pre nich ideál, keďže nemusia prežívať strach, obavu a bezmocnosť ak im neposkytnú to čo si zaslúžia.                                         U každého je prístup k tejto téme individuálny a v mnohom závisí aj od výchovy a od rodičov. Stále však platí, že rodina je nezmazateľná súčasť našej spoločnosti od nepamäti.                                                                  V súčasnom svete je množstvo vecí, ktoré sa môžu stať zmyslom života. Pre matku je to jej dieťa, pre alkoholika alkohol, pre podnikateľa úspech a peniaze, pre narkomana droga, pre študenta úspech. No každý má okrem tých hlavných zmyslov života /cieľov/ aj tie vedľajšie, ktoré nám slúžia na akési uspokojenie /či ako stupienky/ k dosiahnutiu toho hlavného zmyslu /cieľa/ života.

Mohla by som o tomto polemizovať ešte dlho a diskutovať pretože vždy je to o niečom a niekom a preto to zavŕšim takýmto citátom:                                                                                                                              „ Každý má právo žiť tak, ako si sám vyberie a ostatní by ho nemali preto odsudzovať, ale pomôcť mu v jeho cieli ak je správny, ak nie tak ho nenútiť zmeniť sa, ale naznačiť mu správane hodnoty v smerovaní jeho života.“