Trpezlivosť ?
Človek jej potrebuje v dnešnej dobe viac než dosť. Pri každodennej
činnosti nás môže niečo rozladiť alebo nahnevať. Ale ten kto má primeraná dávku
trpezlivosti, si vie poradiť skoro zo všetkým. Nemusí sa len rozčúlene prizerať
ako sa mu nič nedarí. Jednoducho si povie, že to čo mu nevyšlo teraz, bude
skúšať stále znova a znova ... Nie len preto, že väčšinou musí, ale aj preto že
si chce sám sebe dokázať že na to má. Lebo človek je už raz taký, ktorý si musí
neustále dokazovať, že dokáže takmer všetko. Tým pádom zistíme že každý z nás
ma v sebe zakorenenú istú dávku trpezlivosti. Len nie každý ju vie využiť do
takej miery, ako je to potrebné a nutné.
Vždy si musíme uvedomiť, že každý aj maličký krôčik nám v celkovom bilancovaní môže pomôcť k dosiahnutiu lepšieho výsledku. Preto by sme nikdy nemali nič robiť len tak na oko. Všetko by sme mali mať . Potom by nám ani tá trpezlivosť neprinášala horkú chuť.
Človek by sa nikdy nemal zastaviť pred dosiahnutím svojho cieľa. Ale mal by si vždy uvedomovať za akú cenu to alebo ono robí. Mal by vedieť či sa môže vzdať v prospech niečoho väčšieho, iných hoci len preňho dôležitých vecí. Keď si každý uvedomí, že všetko na svete sa dá dosiahnuť, len musíme chcieť. Musí mať dostatok trpezlivosti a odvahy. Tak potom to sladké ovocie, tie plody svojej práce môže zbierať každý deň. Môže si ich vychutnávať naplno. Lebo len on sám vie, čo všetko musel obetovať, aby to dosiahol. Akú dlhú a ťažkú cestu musel prejsť za svojím vysnívaným cieľom. A o to viac vie potom prežiť každú sekundu šťastia.
Keď si niekto povie, že to sa nedá, ukončí vlastne to, čo ešte ani nezačal. A je to správne? Samozrejme že nie. Veď trochu snahy neodmysliteľne patrí aj trpezlivosť a tá ešte nikomu neublížila a ani neublíži. Len musí nájsť tú správnu cestu, ktorá vedie až na koniec. Do cieľa sa môžeme dostať pomaly, ale hlavná vec je tá, že sa tam dostane. A v tom cieli nás čaká ďalšia cesta a potom ďalšia a ďalšia ... A tak to ide celý ľudský život. Preto sa musí niekedy zastaviť a vychutnať to čo dosiahol. A na to potrebuje tiež trpezlivosť. Akýsi pokoj duše, musí sa naučiť oddychovať. Aby si vedel vychutnať to „svoje“ ovocie naplno ....
Vždy si musíme uvedomiť, že každý aj maličký krôčik nám v celkovom bilancovaní môže pomôcť k dosiahnutiu lepšieho výsledku. Preto by sme nikdy nemali nič robiť len tak na oko. Všetko by sme mali mať . Potom by nám ani tá trpezlivosť neprinášala horkú chuť.
Človek by sa nikdy nemal zastaviť pred dosiahnutím svojho cieľa. Ale mal by si vždy uvedomovať za akú cenu to alebo ono robí. Mal by vedieť či sa môže vzdať v prospech niečoho väčšieho, iných hoci len preňho dôležitých vecí. Keď si každý uvedomí, že všetko na svete sa dá dosiahnuť, len musíme chcieť. Musí mať dostatok trpezlivosti a odvahy. Tak potom to sladké ovocie, tie plody svojej práce môže zbierať každý deň. Môže si ich vychutnávať naplno. Lebo len on sám vie, čo všetko musel obetovať, aby to dosiahol. Akú dlhú a ťažkú cestu musel prejsť za svojím vysnívaným cieľom. A o to viac vie potom prežiť každú sekundu šťastia.
Keď si niekto povie, že to sa nedá, ukončí vlastne to, čo ešte ani nezačal. A je to správne? Samozrejme že nie. Veď trochu snahy neodmysliteľne patrí aj trpezlivosť a tá ešte nikomu neublížila a ani neublíži. Len musí nájsť tú správnu cestu, ktorá vedie až na koniec. Do cieľa sa môžeme dostať pomaly, ale hlavná vec je tá, že sa tam dostane. A v tom cieli nás čaká ďalšia cesta a potom ďalšia a ďalšia ... A tak to ide celý ľudský život. Preto sa musí niekedy zastaviť a vychutnať to čo dosiahol. A na to potrebuje tiež trpezlivosť. Akýsi pokoj duše, musí sa naučiť oddychovať. Aby si vedel vychutnať to „svoje“ ovocie naplno ....
Na záver jeden kratučký citát:
Vyskúšajte niečo, čo ste
nerobili viac ako trikrát. Prvýkrát, aby ste prekonali z toho strach.
Druhýkrát, aby ste sa to naučili. A tretíkrát, aby ste zistili, či sa vám to
páči alebo nie.
Virgil
Thomson Garnett
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára