“Čítanie sú otvorené dvere do kúzelného sveta.” 
-François Mauriac

Dnešná doba je hektická a mimoriadne náročná na čas. Ľudia sú zavalení prácou. Nikto sa už ani len nepozastaví, aby sa zamyslel a našiel aspoň trocha umenia, ako balzam na svoju dušu. Ľudia v dnešnej dobe už zabúdajú čítať knihy a tak sa vlastne ochudobňujú o prekrásne umelecké zážitky.

Čítanie kníh už pre niektorých vyšlo z módy. Pre množstvo ľudí je to už len zastaraným spôsob ako si pozrieť filmy, prípadne zahrať počítačovú hru. Áno, presne tak. Čítanie kníh v dnešnej dobe nahradili filmy. Ľudia považujú čítanie za čosi nudné nezaujímavé a prehistorické. Veď načo čítať knihy, mňa to nebaví, radšej si pozriem film. To je jednoduchšie.

Nechcem a nebudem tu popierať čaro filmu, ktoré má tiež svoju príťažlivosť. Avšak porovnávať film a knihu je podľa mňa absolútne nemožné.  Porovnávali by sme neporovnateľné. Kniha je dobrý priateľ človeka. Len kniha vám môže poskytnúť jedinečný a nezabudnuteľný zážitok, na ktorý si môžete vyčleniť neobmedzené množstvo času. Nie ste limitovaný žiadnou minutážou, ako pri filme.

Kniha nám stále ponúka veľmi veľa. Len sa pozrite na dnešný knižný trh a obrovský výber aký poskytuje. Každý si môže niečo vybrať. Môžeme riešiť tajuplné záhady stredovekých bratstiev alebo môžeme radšej letieť do vesmíru s príručkou v ruke a celý ho preskúmať. Výber je takmer neobmedzený. Kniha tak poskytuje úžasný spôsob ako sa odreagovať od denno-denného stresu a napätia.

 „Kniha sú listy papiera s množstvom textu zviazané do zväzku“, povedal  kníhviazač. Ja však v knihe vidím čosi viac. Vidím v nej priateľa a učiteľa zároveň. V minulosti by sa tu tiež dala použiť časť citátu od Jána Kostru: „Každá je iná, a predsa sú všetky rovnaké“. Ja ten citát pozmením: „Všetky sú rovnaké, a predsa je každá iná. Každá kniha mala vizitku svojho stvoriteľa. Kniha má moc premeniť zlú náladu na dobrú a dobrú na ešte lepšiu. Kniha nám pomáha rozvíjať našu fantáziu, predstavivosť, núti nás premýšľať, rozširuje našu slovnú zásobu, vzdeláva nás a duševne obohacuje. Dovoľuje nám vžiť sa do úlohy hlavných hrdinov. Takže knihám sme vďační za veľa. Len čo sme vedeli trochu lepšie čítať, siahli sme po peknej rozprávkovej knižke, chlapci si predstavovali, že sú tí hrdinovia, ktorí musia zabiť deväťhlavového draka, aby sme zachránili krásnu princeznú, a naopak dievčatá sa hrali na princezné a predstavovali si, že po nich príde princ na bielom koni. Keď sme boli starší, začali sme čítať poviedky, novely a aj romány. Odsudzovali sme klamstvo, faloš, pýchu a pozdvihovali sme múdrosť skromnosť, odvahu. Vďaka tomu sme sa naučili rozoznávať dobro a zlo. Knihy nás aj varujú pred nebezpečenstvom vojny a zneužitia technického pokroku. Kniha je aj nenahraditeľný pomocník. Máme doma rôzne príručky a slovníky, ktoré nám pomáhajú postaviť stôl, uvariť dobrý obed, či preložiť hocijaké slovíčko, ktorému nerozumieme. Preto je kniha najlepší priateľ človeka, lebo dokáže povzbudiť, keď je treba alebo rozosmiať, keď je nám smutno.

Na záver mi dovoľte jeden krásny citát:

„Knihy nie sú vyrábané ako nábytok , napriek tomu neexistuje nič, čo by zariadilo dom krajšie.“
(Henry Ward Beecher.)