Každý poznáme tie čierne dni, keď sa občas
naša nálada preladí na depresívnu stanicu a drží sa nás tak dlho, kým nevypneme
MP3 prehrávač so samými melancholickými pesničkami. Lenže hity typu "The
best balads" nám často znejú v ušiach aj niekoľko dní, či nebodaj aj
týždňov. Ak sa práve nachádzaš v takomto stave, kľudne si môžeš priznať, že ťa
začína ovládať depresia.
Viem si živo predstaviť ako ležíš na posteli s obľúbeným plyšákom pod hlavou, prikrytá vlnenou dekou, na nohách obuté hrubé štrikované ponožky, na nočnom stolíku položené použité papierové vreckovky a šálka s vychladnutým čajom. Nie, nemáš chrípku, ja viem. Je to horšie, je to niečo čo sa na teba nalepí a nič to nezastaví. Pohlcuje ťa to ako čierna diera hlbšie a hlbšie do svojich útrob. Tvoje myšlienky sa preplietajú ako spleť pavučín, nevieš čo skôr, pýtaš sa sám seba: "Ktoré riešenia tvojich dilemy sú najsprávnejšie?" Z toľkého premýšľania vznikajú len nové dilemy, hlava sa ti točí nekonečnými smermi až nakoniec vyčerpaná zaspávaš do tmavej beznádeje. Veď ráno je múdrejšie večera!
Ten spánok beznádeje je vlastne istý spôsob úniku do vlastného sveta, do tichej krajiny snov a túžob, kde slzy premenia sa na kropiacu rosu a zo smútku v srdci vykvitne púčik radosti. Vtedy nemáš ani chuť sa prebudiť...
Majú tieto depresívne stavy a istým spôsobom (ne)úmyselné sebatrýznenia nejaký zmysel? Pomôžu nám nájsť odpovede na naše otázky? A ako sa v nás vlastne takýto stav zrodí? Dá sa tomu nejako predísť? Ja si myslím, že najčastejšie depresie vznikajú z pocitov osamelosti. Cítiš sa sama, máš pocit, že priatelia na teba kašlú, rodičov nezaujímaš, pohádala si sa s blízkym alebo dokonca si prišla o prácu a tvoj život zrazu nemá zmysel. V hlave ti víria otázky: "Prečo ma nikto nemá rád? Prečo keď potrebujem pomocnú ruku sa mi zrazu všetci otočili chrbtom? Prečo ma nik nechápe?" Pritom si neuvedomuješ, že všetky tieto problémy sa odohrávajú iba v tvojej hlave. Si taká rozcítená, že plačeš, pritom nevieš vysvetliť prečo. Jednoducho si smutná. Nevidíš život taký aký je, ale iba danú situáciu a jej problém." (Emma Tekelyová)
Depresii sa dá predísť. Každý z nás individuálnym spôsobom, no podľa mňa zohráva veľkú úlohu ak máte niekoho, kto vás povzbudí. Rovnako ako si v tvojej smutnej hlave dokážeš konkrétny problém vykresliť na niečo nevyriešiteľné, tak si aj dokážeš s dávkou flegmatickosti všetky starosti a trápenia z nej vyhodiť. Veď vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré, ale o tom by sa dalo rozprávať azda donekonečna...
Keď sa už na teba nejaká tá "depka" nalepí, rozhodne by si nemala ostávať sama zavretá v dome, pretože tak sa najčastejšie poddáš nepríjemným myšlienkam. Najlepšie urobíš, keď všetky CD-čka s hlúpymi "slaďákmi" odložíš niekde do krabice a pustíš si radšej nejaký letný hit alebo tvrdý rock, ktorý ti zaručene zlepší náladu. Či už prostredníctvom pekných spomienok, dobrým vtipom alebo tancom, je to len a len na tebe. Alebo sa proste stačí vykričať do vankúša.
Hlavne vyskoč z tej ufňukanej postele, usmej sa na seba do zrkadla, choď sa baviť s priateľmi a riaď sa vetou: "Všetko čo potrebuješ ku šťastiu máš ukryté v sebe!"
Viem si živo predstaviť ako ležíš na posteli s obľúbeným plyšákom pod hlavou, prikrytá vlnenou dekou, na nohách obuté hrubé štrikované ponožky, na nočnom stolíku položené použité papierové vreckovky a šálka s vychladnutým čajom. Nie, nemáš chrípku, ja viem. Je to horšie, je to niečo čo sa na teba nalepí a nič to nezastaví. Pohlcuje ťa to ako čierna diera hlbšie a hlbšie do svojich útrob. Tvoje myšlienky sa preplietajú ako spleť pavučín, nevieš čo skôr, pýtaš sa sám seba: "Ktoré riešenia tvojich dilemy sú najsprávnejšie?" Z toľkého premýšľania vznikajú len nové dilemy, hlava sa ti točí nekonečnými smermi až nakoniec vyčerpaná zaspávaš do tmavej beznádeje. Veď ráno je múdrejšie večera!
Ten spánok beznádeje je vlastne istý spôsob úniku do vlastného sveta, do tichej krajiny snov a túžob, kde slzy premenia sa na kropiacu rosu a zo smútku v srdci vykvitne púčik radosti. Vtedy nemáš ani chuť sa prebudiť...
Majú tieto depresívne stavy a istým spôsobom (ne)úmyselné sebatrýznenia nejaký zmysel? Pomôžu nám nájsť odpovede na naše otázky? A ako sa v nás vlastne takýto stav zrodí? Dá sa tomu nejako predísť? Ja si myslím, že najčastejšie depresie vznikajú z pocitov osamelosti. Cítiš sa sama, máš pocit, že priatelia na teba kašlú, rodičov nezaujímaš, pohádala si sa s blízkym alebo dokonca si prišla o prácu a tvoj život zrazu nemá zmysel. V hlave ti víria otázky: "Prečo ma nikto nemá rád? Prečo keď potrebujem pomocnú ruku sa mi zrazu všetci otočili chrbtom? Prečo ma nik nechápe?" Pritom si neuvedomuješ, že všetky tieto problémy sa odohrávajú iba v tvojej hlave. Si taká rozcítená, že plačeš, pritom nevieš vysvetliť prečo. Jednoducho si smutná. Nevidíš život taký aký je, ale iba danú situáciu a jej problém." (Emma Tekelyová)
Depresii sa dá predísť. Každý z nás individuálnym spôsobom, no podľa mňa zohráva veľkú úlohu ak máte niekoho, kto vás povzbudí. Rovnako ako si v tvojej smutnej hlave dokážeš konkrétny problém vykresliť na niečo nevyriešiteľné, tak si aj dokážeš s dávkou flegmatickosti všetky starosti a trápenia z nej vyhodiť. Veď vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré, ale o tom by sa dalo rozprávať azda donekonečna...
Keď sa už na teba nejaká tá "depka" nalepí, rozhodne by si nemala ostávať sama zavretá v dome, pretože tak sa najčastejšie poddáš nepríjemným myšlienkam. Najlepšie urobíš, keď všetky CD-čka s hlúpymi "slaďákmi" odložíš niekde do krabice a pustíš si radšej nejaký letný hit alebo tvrdý rock, ktorý ti zaručene zlepší náladu. Či už prostredníctvom pekných spomienok, dobrým vtipom alebo tancom, je to len a len na tebe. Alebo sa proste stačí vykričať do vankúša.
Hlavne vyskoč z tej ufňukanej postele, usmej sa na seba do zrkadla, choď sa baviť s priateľmi a riaď sa vetou: "Všetko čo potrebuješ ku šťastiu máš ukryté v sebe!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára