V jednom okamihu si staviaš hrad z piesku a v ďalšom sa ťa život opýta:      

                                                            „Čo odo mňa chceš?“

 Vyzbrojení predstavami, nádejami a snami sme odrazu sotení vpred. Vykročiť vlastnou cestou. Kto však s istotou môže tvrdiť, že pozná ten jediný správny smer? Myslím si, že každému vo svojom najhlbšom vnútri akási zvláštna sila napovedá, čo si má vybrať. Nazvite to intuíciou, svedomím, vnuknutím... Pomenovanie nie je dôležité. Závisí len na našej voľbe, či ten pocit v nás poctíme dôverou a zohľadníme, čo nám našepká.  Sme tu, aby sme ukázali, kde tkvie naša sila. Nie aby sme zmizli zo scény, keď hra sa ešte zďaleka neskončila... S použitím  fantázie môžeme roky prirovnať k lanu, natiahnutému ponad priepasť rozhodnutí. Zvolíš si nesprávne a letíš... Chuť poznania je poznačená trpkosťou - vieš, na čom si... Na dne. Tam môžeš rozmýšľať, prečo, čo sa dalo spraviť inak, kto za to... Môžeš? Vstať a vyliezť opäť hore, balansovať na nitke tenšej, než je hlas zovretý strachom? Prísť na koreň veci, poučiť sa, aby si v budúcnosti nestúpil do vzduchoprázdna z rovnakého dôvodu? Určite áno. Aj za cenu, že voľným pádom porazíš rovnováhu. Podľa mňa je jedným z najistejších spôsobov, ako nestratiť stabilitu, dôvera v seba. Ak sa správame tak, aby sme sa vždy mohli pozrieť na vlastnú tvár v zrkadle bez výčitiek, odmena nás neminie. Čo ňou je? Predsa spokojnosť, možno istý pocit šťastia, krehký a vzácny... Pokojne prehlásim: „Ja chcem byť človekom, ktorý sa mi nehnusí.“ Oným kompasom pre nás môže byť aj rodina, priatelia, spriaznená duša... S armádou poradcov a svedomím v zálohe ľahšie zbadáme ruku, ktorá nás zo zeme zodvihne. Každý z nás má svojho strážneho anjela... Nevravím, že je to mala postavička v bielom so svätožiarou a krídelkami. Je to proste niekto, alebo aj niečo, čo nám v tej poslednej chvíli, predtým než sa položíme, dá tu trochu sily bojovať. Hmm... Naozaj? Myslíš si, že si zažil tak strašnú beznádej a bezmocnosť? Ak si to zažil a si dnes tu, tak za tebou prišiel tvoj anjel. Anjel ti nepomôže vždy.. Pomôže len vo chvíľach, kedy niet inej možnosti. Keď si na dne tvojich síl a jediné ďalšie riešenie je kapitulovať. Vtedy príde tvoj anjel a dá ti silu nevzdať sa. Podá ti ruku a zdvihne ťa zo zeme, na ktorú ťa zrazil život. Anjel ti dá silu začať odznova. Neuľahčí ti život. Nedá ti toľko sily, aby bol život ľahký.                                                                                                                                                        

Povie: „Neplač, že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy." (A. Einstein)                               

             Dá ti toľko sily, koľko nutne potrebuješ. Toľko, aby si sa dokázal pozrieť na hviezdy a vedieť, že znova príde slnko a nový deň. Anjel je niekto, na koho keď sa pozrieš a uvidíš jeho oči, cítiš, že stojí pri tebe nech sa deje čokoľvek a chce ti byť oporou. Uvidíš v jeho očiach, že mu na tebe naozaj úprimne záleží.
No ak máš pocit, že ten anjel neprichádza a tvoj život je na samom dne, nezúfaj. Možno je len tvoj anjel príliš vyčerpaný. Vtedy sa postav na nohy a skús byť jeho anjelom ty. Nazbieraj najposlednejšie kúsky svojej sily, aby si pomohol priateľovi. Zdvihni sa zo zeme, pozri do slnka a čerpaj silu z jeho lúčov. Ak to dnes zvládneš ty, postavíš sa na nohy a pomôžeš svojmu anjelovi vstať, zajtra ti on dá silu zvládnuť to, čo ťa trápi. A preto sa nikdy nevzdávaj. Vždy je cesta ako ísť ďalej. Ak ju ešte nevidíš a anjel neprichádza, aby ti ju ukázal, vstaň a obzri sa. Ak budeš chcieť, uvidíš to, čo si doteraz nevidel. Možno nie tú pravú cestu. Možno nie tú najlepšiu. Zrejme nie najľahšiu. Uvidíš však cestu. Uvidíš, že môžeš vstať a ísť kamkoľvek. Ísť kamkoľvek a urobiť čokoľvek.                                                                                                                                                     

Nikto nevraví, že to bude ľahké. Ide ale o to, že MÔŽEŠ! Môžeš vstať a ísť ďalej.

Tí praví priatelia pri tebe budú stáť aj v najhorších chvíľach. Miluj a váž si ich, lebo sú to tvoji anjeli.

Tak choď životom za ruku so svojím anjelom a ver v život. Ver v to, že raz bude lepšie. Možno nie zajtra. Možno nie o rok. Ale raz bude. A pamätaj, že dokým máš svojho anjela, máš polovicu svojho šťastia.