Byť alebo žiť?

       Svet je stvorený z vody, rastlín, zvierat, ľudí, vecí ... Presnejšie je stvorený vzťahmi medzi týmito sférami existencie. Ako by mohol existovať strom bez pôdy, v ktorej sa uchytilo semienko? Ako by mohla existovať akákoľvek vec bez človeka, ktorý by ju vytvoril? Svet teda nie je rozdelený na časti, je to celok tvorený vzťahmi. Každý jeden vzťah je jeho nepostrádateľnou súčasťou, bez ktorého by sa zmenila celá podstata sveta. Je to ako v potravinových reťazcoch. Keď vymrie jeden článok, sú ohrozené všetky ostatné, ktorí boli na tomto vymretom jedinci závislí. Prežije len ten najsilnejší.         A podobne je to s ľuďmi. Slabí budú ušliapaný silnejšími. Tak sa môže stať, že na zemi zostane len ten najsilnejší človek, ktorý však tiež čoskoro zomrie, pretože sa zožerie nudou.

A kam vedie tento trend, kedy sa človek stará len o jeho vlastný život? O prítomnosť, o to, aby bol na zemi šťastný. Netvorí nič pre budúcnosť, pretože sa ho už netýka. To potom ale nie je žitie, ale ne zmysluplné bytia. A kto len je, tak je ale v budúcnosti nebude. Zabudne sa na neho. Kto ale žije, vytvára, vkladá seba samého do niečoho trvalého, tak ten aj bude. Toho si budú v budúcnosti pripomínať pre vec, ktorej vybudoval. Ako napísal Exupery vo svojej Citadele, dôležité je sa za niečo vymieňať. Zostane po nás to, čo sme vytvorili. Žijeme teda, kým vytvárame, keď prestaneme budovať, umierame a začíname len byť.

To, že si niektorí ľudia neuvedomujú tento rozdiel medzi bytím a žitím, je tiež príčina napätých vzťahov medzi nimi. Lebo každý sám nemáme silu vybudovať veľký chrám, nikto z nás. Budujme teda vzťahy medzi ľuďmi, aby sme potom mohli spoločne formovať budúcnosť. Je dôležité, aby sme neprestali budovať. Keď prestaneme, začneme sa dohadovať o právo na predmet nášho budovanie a opäť tak porušíme vzťahy a tým aj rovnováhu na svete.

Preto naši politici by sa nemali snažiť rozdeliť si to semienko moci, ktoré im bolo dané, lebo ak je rozdelia, tak už nikdy nevyrastie strom.

Neprestaňme tvoriť našu budúcnosť, poďme za svojimi snami, za svojimi túžbami a splňme si všetko po čom sme kedy túžili. Neprestaňme sa hrať, byť večnými „deťmi“ ktoré majú hlavu plnú ideálov a snov. Iba tak vytvoríme krásnu budúcnosť a dosiahneme všetko po čom túžime.