Život

Niekedy nám stačí v živote málo. Len tak sedíme a premýšľame, ako ďalej a ako sa pohnúť, aby sme nedajbože nespravili chybu. Byť na rázcestí života vyžaduje pevnosť a rozvahu. Ale zároveň to znamená, že sme sa tam ocitli aj preto, že sme naň pripravení. Je to zvláštne a prekvapujúce pre mňa, keď pozorujem, ako nás život v rôznych etapách niekedy úplne nenápadne pripraví na tie ťažké a bolestivé situácie a okolnosti. Prichádza to veľmi znenazdajky. Pomaly a potichu, keď sa pozeráme na okolnosti a príbehy, ktoré sú pred našimi očami, ale nedotýkajú sa nás priamo. Prichádzajú cez našich priateľov, kamarátov, kolegov, ľudí, ktorí sú nám niečím blízki a zdieľajú s nami kus „našej cesty". Sme len pozorovatelia, nie priami účastníci. A potom zrazu príde chvíľa, keď život preverí, čo sme sa naučili a ako zvládneme to, čo nám pomáha „podrásť". Vtedy sa stávame priamymi účastníkmi. silný jedinec svoje úspechy drží pevne v rukách a slabý jedinec ich považuje za dielo náhody. Slabý jedinec viní zo svojich neúspechov ostatných a silný jedinec prevezme za ne zodpovednosť, zoberie si z nich ponaučenie a ide vďaka nim ďalej. Sama viem, aké je niekedy ťažké, postaviť sa a ísť ďalej, aj keď mám chuť sa úplne opustiť a vykašľať sa na všetko. Paradoxom je, že vtedy, keď presvedčím samu seba, že sa tým prestanem zaoberať a riešiť to, zrazu sa stane niečo zvláštne. Jednoducho to dobre dopadne a ja pozerám, čo sa vlastne zmenilo. Hovorí sa, že v myšlienke je obrovská sila a keď na niečo myslíme negatívne, tak sa to tak aj stane. Preto je dôležité pozitívne myslenie. Mnoho ľudí sa stalo úspešnými vďaka tomu, že verili, že to dobre dopadne. Verili sebe, ale aj myšlienke, že to, čo chcú, sa im jedného dňa splní. Človek je tvor plný emócií a ťažko vníma niekedy niektoré veci z nadhľadu, keď sa ho to priamo dotýka. Je preto úplne odlišné, pozerať sa na druhého a riešiť s ním jeho problémy ako riešiť tie svoje. Akokoľvek sa budeme snažiť vcítiť do kože toho druhého, nášho priateľa, kamaráta, kolegu, či príbuzného, faktom ostáva, že nikdy nebudeme plne rozumieť tomu, čo prežíva a ako sa naozaj cíti.