Viacej byť ako sa zdať

Myslím, že táto myšlienka má veľmi veľkú výpovednú hodnotu, a hneď mi padla do oka.         V dnešnom svete, kde sa každý na niečo hrá, a ľudské city idú akosi bokom je veľmi aktuálna.  V nasledujúcich riadkoch sa budem snažiť, dostať na papier moje myšlienkové pochody ktoré vo mne táto téma vyvolá a ktoré budú vychádzať bezprostredne z môjho „ja". Myšlienka „Viacej byť ako sa zdať" je dosť obšírna a každý si ju môže vysvetliť po svojom. Ja som ju však pochopil ako reakciu na dnes už všadeprítomnú pretvárku a klamstvo. Je to zrejmé nie len z médií, ktoré nás kŕmia rôznymi bludmi a báchorkami, periodikách, kde vymýšľajú príbehy o niekom bez toho dotyčného, či internetu a sociálnych sietí, kde je každý po nejakou maskou, ale v skutočnosti vyžarujú len to čo v skutočnosti sú. V skutočnosti však všetko býva inak, ako sa zdá a človek, ktorý nedokáže čítať pomedzi riadky tomu aj bez problémov uverí. Dnes je v kurze zdať sa dokonalý, zdať sa spravodlivý, a takto by som mohla pokračovať rôznymi ľudskými vlastnosťami,  ktoré symbolizujú niečo dokonalé, proste niečo ako klamnú predstavu super človeka. Všimli ste si že som písala slovko „zdať" miesto slova „byť"? To preto, lebo je to naozaj tak. Ľudia, ktorý túžia zdať sa nám obyčajným dokonalý, sú však väčšinou čo do ľudských vlastností ešte úbohejší ako my, čo sa na nič nehráme. Cítia potrebu schovávať sa za pozlátko dokonalosti aby zakryli svoje nedostatky, ktoré má prirodzene každý človek. Niektorí majú doslova fóbiu z toho, že ich niekto odhalí a oni sa stanú priemernými. Netušia však že byť je stonásobne lepšie ako sa zdať. Ja viem že aj veľa z vás si želá aby sa aspoň zdali svojmu okoliu taký, či onaký, ale verte mi tadiaľto cesta nevedie. Myslím že by ste sa mali posnažiť, aby ste taký ako chcete byť aj boli a nie len aby ste sa taký zdali. Ak ste to už aj skúšali no nepodarilo sa a tak sa domnievate že aspoň tá pretvárka vám pomôže, mýlite sa. Pozorné oko zbadá že nie ste prirodzený a automaticky si o vás urobí mienku. Preto by ste si mali dávať iba reálne ciele, snažiť sa byť tým, kým byť dokážete. Preto že ak má človek čo i len jednu kladnú vlastnosť prirodzene, je to neporovnateľne lepšie ako keby mal veľa iných fiktívnych vlastností, ktorými aj tak tomuto svetu nijak nepomôže. Vari sa všetci nesnažíme byť v očiach toho druhého lepšie ako v skutočnosti? Vari všetci nechceme pre tohto človeka len to najlepšie, teda aj to najlepšie zo seba, ktoré síce tam vnútri niekde je, ale väčšinou sa neukazuje na povrchu, ustupuje pred tým, čo je pre nás jednoduchšie, pohodlnejšie. Áno, sú ľudia, ktorí to nepotrebujú. Ale my ostatní nie sme vždy tak dokonalí, ako by sme si priali. Ako by sme chceli, aby nás poznali ostatní. Tí, na ktorých nám záleží, Ti, ktoré nechceme sklamať. Môže sa potom človek vyhnúť takejto "pretvárke"? Možno túto považovať za nevinnú, ktorá nikomu neublíži, alebo môže byť oveľa horšie, ublížiť nielen tomu, kvôli komu ju podstupujeme, ale aj nám? Máme však šancu bez nej žiť? Máme šancu získať si náklonnosť druhého aj bez nej? A keď už sa zmeníme kompletne ku všetkým ľuďom, možno to považovať za zmenu alebo stále za pretvárku? Môže byť človek naozaj úprimne iný ako predtým len preto, aby sa v to nepretvaroval? Môžete takému človeku veriť? Môže on veriť tomu, že je to nastálo? Že aj keď ten druhý spozná, že nebol taký vždy, že sa opäť nezmení? Je jedno ako. Nech späť k tomu, čím bol pôvodne, či možno aj k niečomu horšiemu. Môžeme mať niečo také človeku za zlé? A ak nie, mali by sme mu vyčítať aj to, že sa snaží byť lepší len pre jedného a pre ostatných nie? Ja myslím, že ak sa niekto pretvaruje v lepšieho, než je, a myslia to dobre a úprimne chce taký byť, že by sme mu to nemali zazlievať, ale naopak ho rešpektovať, pretože to robí minimálne k náklonnosti  druhému.