Zlodej.
Človeka nazývaného týmto slovom môžeme chápať
rôzne. Je nekonečne veľa definícií, prirovnaní, ktorým ho môžeme nazvať. Veď zlodejom môže byť každý,
každý okolo nás, známy či neznámy. Môžeme ho stretnúť na ulici môžeme sa s ním
pozdraviť, podať mu ruku vôbec ani netušiť, že sa v ňom skrýva jedna zlá
vlastnosť. Vlastnosť, ktorá je vo väčšine ľudí v takej či onakej podobe.
Neviem či ste už mali dôvod kričať na plne ústa: „Zlodej, zlodej chyťte ho!“ a utekať za ním aj keď márne, lebo ho už ledva vidíte. Je to nepríjemná situácia, keď človek nevie čo má robiť, kam sa obrátiť. Či má plakať alebo sa zmieriť s tým, že si musí kúpiť novú peňaženku, vybaviť si nové doklady, zrušiť účty v bankách atď. až do nekonečna. Práve teraz vznikne tá situácia keď sa naplníme nenávisťou, hladina cukru a nervov nám stúpi prudko nad priemer. Ale je to správne? Náš hnev určite áno! Ale ten, čo sa odhodlal na tak nebezpečnú vec, prekonal strach a kradol. Treba sa na to pozrieť aj z tej druhej strany, veď za svoj osud človek nie vždy môže. Osud predsa nie je napísaný, nechodíme po vopred určenej ceste. Zlodej mohol byť predtým celkom normálny človek, človek ako my. Ale nechcenou náhodou sa prihodilo niečo zlé, niečo nečakané čo zmenilo jeho život a prinútil ho k tomuto činu.
Druhá vec je, ak kradne bez núdze. Ak to človek nepotrebuje, ale chce sa mať lepšie ako ten druhý, chce si ľahko zarobiť ale nechce pracovať! Ublížia aj pre smiešne sumy a tých odsudzujeme najviac. Takýchto ľudí tu máme plno a netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť do televízie na našich politikov. Majú nesmierne veľa peňazí, áut, prekrásne vily a mohli by sme menovať ďalej. Ale ako k tomu došli? Že by mali až tak veľké platy, že si to môžu dovoliť? Nemyslím si! „Kto má moc, má sklon ju zneužívať!“ Svätá pravda! Málokto kto sa dostane spoločensky vyššie, či už povýšením alebo šťastím, zostane takým akým bol predtým. Ten nos začne nosiť trochu vyššie svoj úspech sa snaží zväčšiť zákonným ale aj nezákonným spôsobom. Niekedy sa nevie zastaviť, zachváti ho chamtivosť, „chcem ešte, ešte, viac a viac!“ Takéhoto „úspešného človeka“ môže zastaviť už iba zákon. Zákon, ktorý už tiež pomaly funguje na korupcii. Sme toho svedkami v televízii, v novinách proste všade. Zastaví ho vôbec niečo, niekto??? Neviem. Ale viem, že takýto človek nemôže byť šťastný. Aj P. O. Hviezdoslav hlásal úctu k práci, ktorá je „hlavným zmyslom života“. Určite viac dokážeme ceniť výplatu ako nejaké ukradnuté hodinky. Ale nezabúdajme, že v každom z nás sa schováva túžba kradnúť.
Málokto môže o sebe povedať, že ešte nič neukradol. Aj keď to boli iba zápalky, vytrhnutý papier zo zošita spolužiaka, bratova čokoláda alebo zabudnuté cédečko, ktoré sme mali už vrátiť pred rokom. Niektorí považujú za krádež aj obdivovanie kamarátovej priateľky či opačne. Istým spôsobom majú aj pravdu, veď nie každý túži, aby okukávali jeho frajerku a mali nechutné poznámky. Aj na tieto krádeže môžeme doplatiť, veď nič nezostane nepotrestané. Trestať môže už aj poznámka na tú našu slabosť, chuť kradnúť. Veď zlodej chce byť neznámy a nie slávny.
Nezabudnime ani na to, že chcieť kradnúť môže byť aj choré. Kleptománia. V slovníku cudzích slov nájdeme definíciu „chorobný sklon kradnúť“. Takého človeka môžem len ľutovať, veď nemôže za to. Neviem si predstaviť, prečo to robí. Asi ide o adrenalín ktorý pri tejto činnosti vyšplhá na maximum. Kleptoman nekradne z potreby, kradne z potešenia. Svoj úlovok si odloží doma do skrine alebo do šuplíku veď ho vôbec nepotreboval, mal len chuť kradnúť.
Neviem akú máte mienku o zlodejovi vy. Netuším. No odsudzovať môžeme snáď len tých, čo kradnú pre potešenie, pre to, aby ublížili nevinným a tým, čo kradnú z recesie.
Neviem či ste už mali dôvod kričať na plne ústa: „Zlodej, zlodej chyťte ho!“ a utekať za ním aj keď márne, lebo ho už ledva vidíte. Je to nepríjemná situácia, keď človek nevie čo má robiť, kam sa obrátiť. Či má plakať alebo sa zmieriť s tým, že si musí kúpiť novú peňaženku, vybaviť si nové doklady, zrušiť účty v bankách atď. až do nekonečna. Práve teraz vznikne tá situácia keď sa naplníme nenávisťou, hladina cukru a nervov nám stúpi prudko nad priemer. Ale je to správne? Náš hnev určite áno! Ale ten, čo sa odhodlal na tak nebezpečnú vec, prekonal strach a kradol. Treba sa na to pozrieť aj z tej druhej strany, veď za svoj osud človek nie vždy môže. Osud predsa nie je napísaný, nechodíme po vopred určenej ceste. Zlodej mohol byť predtým celkom normálny človek, človek ako my. Ale nechcenou náhodou sa prihodilo niečo zlé, niečo nečakané čo zmenilo jeho život a prinútil ho k tomuto činu.
Druhá vec je, ak kradne bez núdze. Ak to človek nepotrebuje, ale chce sa mať lepšie ako ten druhý, chce si ľahko zarobiť ale nechce pracovať! Ublížia aj pre smiešne sumy a tých odsudzujeme najviac. Takýchto ľudí tu máme plno a netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť do televízie na našich politikov. Majú nesmierne veľa peňazí, áut, prekrásne vily a mohli by sme menovať ďalej. Ale ako k tomu došli? Že by mali až tak veľké platy, že si to môžu dovoliť? Nemyslím si! „Kto má moc, má sklon ju zneužívať!“ Svätá pravda! Málokto kto sa dostane spoločensky vyššie, či už povýšením alebo šťastím, zostane takým akým bol predtým. Ten nos začne nosiť trochu vyššie svoj úspech sa snaží zväčšiť zákonným ale aj nezákonným spôsobom. Niekedy sa nevie zastaviť, zachváti ho chamtivosť, „chcem ešte, ešte, viac a viac!“ Takéhoto „úspešného človeka“ môže zastaviť už iba zákon. Zákon, ktorý už tiež pomaly funguje na korupcii. Sme toho svedkami v televízii, v novinách proste všade. Zastaví ho vôbec niečo, niekto??? Neviem. Ale viem, že takýto človek nemôže byť šťastný. Aj P. O. Hviezdoslav hlásal úctu k práci, ktorá je „hlavným zmyslom života“. Určite viac dokážeme ceniť výplatu ako nejaké ukradnuté hodinky. Ale nezabúdajme, že v každom z nás sa schováva túžba kradnúť.
Málokto môže o sebe povedať, že ešte nič neukradol. Aj keď to boli iba zápalky, vytrhnutý papier zo zošita spolužiaka, bratova čokoláda alebo zabudnuté cédečko, ktoré sme mali už vrátiť pred rokom. Niektorí považujú za krádež aj obdivovanie kamarátovej priateľky či opačne. Istým spôsobom majú aj pravdu, veď nie každý túži, aby okukávali jeho frajerku a mali nechutné poznámky. Aj na tieto krádeže môžeme doplatiť, veď nič nezostane nepotrestané. Trestať môže už aj poznámka na tú našu slabosť, chuť kradnúť. Veď zlodej chce byť neznámy a nie slávny.
Nezabudnime ani na to, že chcieť kradnúť môže byť aj choré. Kleptománia. V slovníku cudzích slov nájdeme definíciu „chorobný sklon kradnúť“. Takého človeka môžem len ľutovať, veď nemôže za to. Neviem si predstaviť, prečo to robí. Asi ide o adrenalín ktorý pri tejto činnosti vyšplhá na maximum. Kleptoman nekradne z potreby, kradne z potešenia. Svoj úlovok si odloží doma do skrine alebo do šuplíku veď ho vôbec nepotreboval, mal len chuť kradnúť.
Neviem akú máte mienku o zlodejovi vy. Netuším. No odsudzovať môžeme snáď len tých, čo kradnú pre potešenie, pre to, aby ublížili nevinným a tým, čo kradnú z recesie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára