Sú víťazstva, ktoré sú hanbou!
Určite to všetci poznáte: prídete niekam do spoločnosti a nejaký známy začne rozprávať vtipnú príhodu o tom, ako prekabátil úradníčku, ľudí na technickom oddelení, ako oklamal daňový úrad, ako sa skvele pomstil nejakému svojmu nepriateľovi alebo ako sa obohatil na úkor iných. Váš známy svojou historku dokončí a všetci ho potľapkávajú po ramenách na znamenie toho, že je vážne skvelý a že sa mu to podarilo. Ale mal sa práve takýmto "víťazstvom" chváliť?
Na druhej strane takéto pochybné "víťazstvo" je totiž prehra niekoho iného. Zaujíma niekoho, čo sa stane napríklad s úradníčkou, ktorá bola prekabátená? Čo keď príde kvôli svojej "prehre" o miesto? Nie je potom také víťazstvo skôr niečím, na čo by sme sa mali pokúsiť zabudnúť alebo si z neho vziať poučenie a už nikdy v živote nič takého neurobiť? A pritom takto "víťazí" denne milióny ľudí po celom svete. Nie je to nič cudzieho a vzdialeného, čo sa nás netýka a nedotýka. Veď ani pre príklady z nášho vlastného života nemusíme chodiť ďaleko. Stačí málo. Napríklad aj obyčajná hádka s priateľom. Ako ďaleko ste v nej ochotní zájsť? Musíte sa rozhodnúť medzi tým, či chcete mať posledné slovo, alebo či si priateľa vážite natoľko, že nechcete, aby medzi vami bola vytvorená priepasť plná horkých slov. V hádke totiž nejde zvíťaziť čestne. Nemôžete sa s niekým na krv pohádať a potom robiť, že sa nič nedeje. To tvrdia len tí, ktorí si nevedia alebo nechcú priznať, že nad niekým práve takto zvíťazili.
Snáď všetci ľudia chcú víťaziť a byť tými najlepšími. A nie je sa čo čudovať - už od mladosti nás k tomu všetci vedú. Máme sa snažiť byť najlepší v škole, aby sme si neskôr mohli nájsť skvelú prácu a mali tak veľa peňazí a mohli žiť spokojne a v blahobyte. Nikoho už ale nezaujíma, akými prostriedkami cieľ dosiahneme. Ak má niekto v škole samé jednotky, je "bifľoš". A to, že používa ťaháky a bez nich nič nevie, je nepodstatný detail. Ak je niekto úspešný podnikateľ s množstvom peňazí a veľkým domom, je úspešný. A opäť nikoho nezaujíma, že k svojim peniazom prišiel na úkor iných. Ktovie či sa takí ľudia nebudia v noci hrôzou z toho, že niekto odhalí, ako dosiahli svojich úspechov, že raz sa stane niečo, čo je zvrhne z ich doterajšieho trónu, že raz prestanú byť víťazmi ...
Vezmime si len našich politikov, ako vedia, vo svoj prospech balamutiť ľudí, ktorí nie sú moc rozumovo vyspelý a nedokážu odhadnúť, čo majú daní ľudia v hlavách a naletia im. Oni si potom mädlia ruky, ako ich opäť dostali. Alebo taký lekári. Nebudem ich hádzať všetkých do jedného vreca, lebo verím, že ne všetci berú ľudí ako kusy, počty a čísla ktorí im prinesú zisk. No mnohý sa tak chovajú, ako ku kusom či zvieratám. Alebo policajti, čo majú pomáhať a chrániť. No ak majú čokoľvek urobiť a zariadiť, ako náhle to má byť niečo zložitejšie urobia to tak aby oni nemali moc roboty, šak čo človek je natoľko sprostý, že oponovať uniforme nebude. To sú ich víťazstva, no naše prehry ktoré zamrzia.
Určite to všetci poznáte: prídete niekam do spoločnosti a nejaký známy začne rozprávať vtipnú príhodu o tom, ako prekabátil úradníčku, ľudí na technickom oddelení, ako oklamal daňový úrad, ako sa skvele pomstil nejakému svojmu nepriateľovi alebo ako sa obohatil na úkor iných. Váš známy svojou historku dokončí a všetci ho potľapkávajú po ramenách na znamenie toho, že je vážne skvelý a že sa mu to podarilo. Ale mal sa práve takýmto "víťazstvom" chváliť?
Na druhej strane takéto pochybné "víťazstvo" je totiž prehra niekoho iného. Zaujíma niekoho, čo sa stane napríklad s úradníčkou, ktorá bola prekabátená? Čo keď príde kvôli svojej "prehre" o miesto? Nie je potom také víťazstvo skôr niečím, na čo by sme sa mali pokúsiť zabudnúť alebo si z neho vziať poučenie a už nikdy v živote nič takého neurobiť? A pritom takto "víťazí" denne milióny ľudí po celom svete. Nie je to nič cudzieho a vzdialeného, čo sa nás netýka a nedotýka. Veď ani pre príklady z nášho vlastného života nemusíme chodiť ďaleko. Stačí málo. Napríklad aj obyčajná hádka s priateľom. Ako ďaleko ste v nej ochotní zájsť? Musíte sa rozhodnúť medzi tým, či chcete mať posledné slovo, alebo či si priateľa vážite natoľko, že nechcete, aby medzi vami bola vytvorená priepasť plná horkých slov. V hádke totiž nejde zvíťaziť čestne. Nemôžete sa s niekým na krv pohádať a potom robiť, že sa nič nedeje. To tvrdia len tí, ktorí si nevedia alebo nechcú priznať, že nad niekým práve takto zvíťazili.
Snáď všetci ľudia chcú víťaziť a byť tými najlepšími. A nie je sa čo čudovať - už od mladosti nás k tomu všetci vedú. Máme sa snažiť byť najlepší v škole, aby sme si neskôr mohli nájsť skvelú prácu a mali tak veľa peňazí a mohli žiť spokojne a v blahobyte. Nikoho už ale nezaujíma, akými prostriedkami cieľ dosiahneme. Ak má niekto v škole samé jednotky, je "bifľoš". A to, že používa ťaháky a bez nich nič nevie, je nepodstatný detail. Ak je niekto úspešný podnikateľ s množstvom peňazí a veľkým domom, je úspešný. A opäť nikoho nezaujíma, že k svojim peniazom prišiel na úkor iných. Ktovie či sa takí ľudia nebudia v noci hrôzou z toho, že niekto odhalí, ako dosiahli svojich úspechov, že raz sa stane niečo, čo je zvrhne z ich doterajšieho trónu, že raz prestanú byť víťazmi ...
Vezmime si len našich politikov, ako vedia, vo svoj prospech balamutiť ľudí, ktorí nie sú moc rozumovo vyspelý a nedokážu odhadnúť, čo majú daní ľudia v hlavách a naletia im. Oni si potom mädlia ruky, ako ich opäť dostali. Alebo taký lekári. Nebudem ich hádzať všetkých do jedného vreca, lebo verím, že ne všetci berú ľudí ako kusy, počty a čísla ktorí im prinesú zisk. No mnohý sa tak chovajú, ako ku kusom či zvieratám. Alebo policajti, čo majú pomáhať a chrániť. No ak majú čokoľvek urobiť a zariadiť, ako náhle to má byť niečo zložitejšie urobia to tak aby oni nemali moc roboty, šak čo človek je natoľko sprostý, že oponovať uniforme nebude. To sú ich víťazstva, no naše prehry ktoré zamrzia.
Nie je nakoniec obdivuhodnejšie vedieť
prehrať?
Priznať si omyl, alebo to že nie všetko človek
dokáže? Je obdivuhodnejšie vedieť povedať prepáč, ale toto neovládam, no poznám
niekoho kto to pozná a pomôže, ako niekoho obalamutiť a tváriť sa ako
hrdina.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára