Dôležitý otáznik

"Počúvali by sme pozornejšie múdrosti starých, keby boli zhovievavejší k nerozvážnostiam mladých?"

Pýtate sa, prečo je tento citát tak zaujímavý? Myslím, že každý, kto si ho prečíta, na chvíľu zvážnie, a potom sa jemne pousmeje. Spomenie si totiž na nejednu vlastnú skúsenosť a zistí, že citát dokonale zodpovedá skutočnosti. Oveľa zaujímavejším javom ale je, že nie je platný len pre súčasnosť, ale platil vždy a môžem s istotou povedať, že vždy platiť bude. Spory medzi dvoma odlišnými generáciami tu totiž budú stále. Napadá mi otázka, čo je vlastne príčinou tých večných sporov? Je všeobecne známy fakt, že každá odchádzajúca generácia kritizuje práve tú prichádzajúcu generáciu. Teda tú, ktorá je práve aktuálna a v strede všetkých záujmov. Veď sa nad tým zamyslite! Nech sa dnes pozriete kamkoľvek okolo seba, všade je vidieť nejaký mladík alebo slečna. V novinách, televízii, v akejkoľvek reklame (ak vynecháme  reklamu na bolesti kĺbov). Svet okolo nás sa točí okolo mladej generácie a tej odchádzajúcej už si takmer nikto nevšíma. Je to ale správne? Možno práve preto, že je staršia generácia tak odstrkovaná, ju nikto neberie príliš vážne. Teda aj ich rady prechádzajú hlavami mladých veľmi rýchlo jedným uchom dnu a druhým von. Pozrime sa na politiku. Je tam veľa starších ľudí, ktorí rozhodujú o všetkom dianí v našej republike. Opýtajme sa  však ktoréhokoľvek predstaviteľa mladej generácie, myslím, že nikto z nich neberie politiku vážne a už vôbec nie tých, ktorí sa honosne nazývajú politikmi. Staršia generácia je asi príliš vážna a skúsená na to, aby ju ktorýkoľvek pubertálny teenager nebral na ľahkú váhu. Mladí majú oveľa radšej slobodný život bez zábran, trávený z väčšej časti na nočných zábavách ako život starších, ktorý je zviazaný povinnosťami, prílišnú rozumnosťou a sebakontrolou. Najväčším rozdielom medzi generáciami je čas. Zem sa točí stále rovnako, rovnakou rýchlosťou, po rovnakej dráhe. Má stále rovnaký tvar a vlastnosti. Predsa je ale každá ďalšia sekunda úplne iná. Vývoj ľudstva smeruje nesmiernou rýchlosťou vpred. Práve preto sú dve generácie tak rozdielne. Rozdiely sa podľa môjho názoru začali zväčšovať v priebehu 19. storočia, kedy sa po priemyselnej revolúcii rýchlosť vývoja niekoľkokrát znásobila. Mladí sa začali zvykať na technické vymoženosti, zatiaľ čo starí sa odsúvali do tej postrannej. Starí vždy opovrhovali novými technickými vymoženosťami práve preto, že v ich dobe nič podobné neexistovalo. Mali tak život ťažší a sú na to pyšní. Teraz už len čakajú na uznanie, ktorého sa im od mladých však nedostáva. Pre nich sú to totiž len nepotrební ľudia, ktorí žili v zaostalej a nedokonalej dobe blížiacej sa stredoveku. Mladí sú teda len leniví ľudia, ktorí takmer nič nevedia a ku všetkému sa nechávajú obsluhovať technickými vymoženosťami ich doby. Oproti tomu konzervatívni starí ľudia, iba kritizujú vymoženosti doby, lenivosť mladých, existujúcu vládu a vôbec takmer všetko. Kde je teda rozuzlenie celého sporu? Spory medzi generáciami budeme počúvať stále. Riešenia sú totiž iba dve. Prvé riešenie vyžaduje absolútnu toleranciu starých k novým veciam a štýlom a schopnosť odovzdávať svoje skúsenosti lepšou  a záživnejšou  formou. Podľa môjho názoru by mali byť starší menej konzervatívny a mali by sa aspoň z časti prispôsobiť mladým. Myslím, že keď budú vysvetľovať svoje múdrosti mladým v ich jazyku a štýlu, mladí sa viac naučí a skúsenosti svojich rodičov, či starých rodičov budú brať vážnejšie. Všetko ale nie je len vinou starých generácií. Ako u každého iného problému sú vinné obe strany. Teda aj mladí. Tí sú zase často príliš neprístupní a rady starších neakceptujú už preto, že starí sú proste starí a ich svet sa vôbec nepodobá tomu terajšiemu. Väčšinou začnú brať rady vážne, až keď si sami overia ich pravdivosť.

A aký je môj konečný verdikt? V úplnom závere sa opäť vrátim k pôvodnému citátu. 

Pretože u všetkých generačných sporov nesmierne záleží na povahách samotných ich účastníkov, ktoré sú vždy iné, doplním na koniec citátu otáznik. 

Až potom totiž bude úplný a vždy platný ...