Prečo sú ľudia tak sebecký a hnusný, že svojim jazykom dokážu zraniť a ublížiť, aj keď niekedy si to ani neuvedomia. Často sa stáva, že cez okno počuť, aké rozhovory ľudia vedú a zaráža ma jeden fakt, že nikto nerieši svoje hniezdo, svoj domov a svoje problémy, ale do špiku kostí rozoberú tie, ktoré majú iný. Vedia o každom pohybe, kam šli, s kým boli, ako sa chovali, ako sa obliekajú, ale o svojich najbližších nevedia koľko krát ani to, akú smenu majú v práci. Je naozaj človek tak vzťahovačný, že svojim chovaním vzbudzuje dôveru, využije ju v prospech vytiahnutia tých najhlbších myšlienok a potom to surovo zneužije na ohovorenie iných. Ale vo všeobecnosti je človek zvláštny tvor. Doma alebo medzi blízkymi ukazuje ako trpí, ako nič nevládze, ako sa mu nechce a keď vyjde von, medzi svojich ľudí a nedajbože do obchodu stáva sa z neho zdraví človek. Že by obchody mali takú čarovnú moc uzdravovať ľudí? V konečnom dôsledku asi áno. Len tam vidíte starých ľudí viac ako mladých, či v našom veku a keď áno tak len pre-svištia a nezdržujú sa. Ale všimli ste si tie premyslené nákupy tých našich seniorov? Ťaháky napísané čo idú kúpiť, presne z letákov vypísané akciové výrobky a čo je pre mňa nepochopiteľné a čarovné zároveň, akú silu im dáva obchodný dom, keď pred ním idú o palici krivkajúci z nohy na nohu, až máte koľkokrát chuť vziať ho za ruku a pomôcť mu, ale akonáhle prekročia prah obchodného domu, stávajú sa mladíkmi a už svištia s vozíkmi za výpredajmi a čo je úplne nepochopiteľne palice, ktoré vonku tak veľmi potrebovali, sú pohodené vo vozíkoch. Dostanú vietor do nôh a s ľahkosťou plávajú medzi regálmi a hľadajú to, čo tak urputne popísali s akciových letákov. Je úžasne občas pozorovať ľudí len tak pri bežnej činnosti.ich správanie, myslenie, činnosť a najmä ich hlášky. A hlavným a najkrajším zážitkom je keď spustia ráno pred obchodom to odpozorované kde, kto, s kým a s čím. Naozaj niekedy netreba ani správy pozerať a máte omnoho väčší prehľad a informácie. 

A na záver?

 O čo krajší a jednoduchší život by bol, keby sa dali problémy a starosti len tak vymeniť medzi sebou, lebo je záhadou, že iný vždy presne vedia čo a ako máme robiť, len sebe pomôcť akosi nevedia. A to platí pre nás všetkých, upracme si pred vlastným prahom a až potom sa môžme pustiť do iného.