Sme niekto iný?

Súčasná spoločnosť je zrejme chorá. 

Je chorá kvôli svojmu prístupu k jednotlivcovi. 

Presnejšie povedané k jeho osobnosti. 

Veľa sa teraz hovorí o tom, ako je najlepšie byť prirodzený, nepretvarovať sa a správať sa všade rovnako. 

Myslíme si však, že to nie je vôbec možné. 

Mnoho ľudí kvôli pretvárke pomaly stráca svoju vlastnú identitu. 

A to je už veľmi vážny problém. 

To vedie až k takej myšlienke, že jednotlivci v spoločnosti si navzájom kruto ubližujú, pretože okolie priam vyžaduje pretvárku. 

Položí si potom niekto otázku, či je niekto iný? Nie! Jednoducho si to väčšina z nás neuvedomuje.
Prečo sa nedá byť sám sebou? 

Ľudia sú často nechápaví a majú problém sa vžiť do situácie človeka, ktorému ubližujú, aj keď možno len nepriamo. 

Ale o to viac je to horšie, pretože je občas ťažké túto vinu nájsť a priznať si ju.

Kto sme? Odkiaľ prichádzame? Kam smerujeme? 

Toto sú večné otázky, na ktoré môžeme iba čiastočne odpovedať. 

Vieme len opísať ako vyzeráme, čo cítime a ako sa v istých situáciách správame.

Každý  človek má aspoň približnú predstavu o tom, čo by chcel v živote robiť. Mnohí majú rôzne ideály a predstavy o tom, čím sa stanú. 

Krásne sny, ideály, ciele a predstavy sú jedna vec, reálny život a skutočnosť že už nie som dieťa, že som niekto iný je vec druhá. 

Život nás požiera a my sa tomu len prizeráme, prikyvujeme a súhlasíme so všetkým čo nám je vnucované.

Každý deň, najčastejšie pri  cestách do práce a z nej alebo pri prechádzkach mestom stretávame desiatky, ba až stovky ľudí. 

Tieto stretnutia sú obrázkovým príkladom toho, aký sme všetci odlišní, všetci sme iní. Alebo nie?

Nevieme sa rýchlo rozhodovať, nemáme radi sivú a keďže tento svet letí minimálne rýchlosťou svetla, máme pocit, že náš život je buď biely alebo čierny. Toto zapríčiňuje, že sme prchký a naše nálady sú buď pod bodom mrazu alebo nad bodom varu. 

Takto odpovedáme aj v práci, obchodoch, kdekoľvek v okolí, ale naša odpoveď je väčšinou nesprávna a keď si to uvedomíme a vieme tú správnu odpoveď, nikto nás  už nepočúva a neberie vážne! Preto si vážme, keď máme okolo seba rozvážnych priateľov, ktorí nás vedia pribrzdiť a povzbudiť k rozmýšľaniu.

Nad týmto všetkým sa treba dlho zamýšľať alebo urobiť pravý opak a nechať to prirodzene plynúť a povedať si, že sa to nejako urovná. 

Sme súčasťou spoločnosti ako uniformovaná bytosť alebo sme niekto iný?

Človek má tri cesty ako múdro konať. 

Najskôr premýšľaním: To je tá najušľachtilejšia. 

Druhá napodobňovaním: To je tá najľahšia. 

Tretia skúsenosťou: To je tá najtvrdšia.

- Konfucius