Divné.

Býva to taká, jemná nervozita, chvejúce sa prsty, predtucha, že sa niečo pokazí, že niečo bude iné ako som zvyknutá.

Zmena môže byť dobrá alebo zlá alebo iná. 

Vďaka zmene vraj funguje mozog, tým že sa neustále porovnáva s okolím, vyhodnocuje, analyzuje. 

Dosiahnuť stav jednoty mysle bez rôznych častokrát zbytočných myšlienok by malo vraj spôsobiť rozvrat mysle. 

O to sa snažia pri meditovaní, ale neviem, ten rozvrat sa mi nezdá...

Divné, aby som dokázala aspoň trocha zachytiť myšlienky, musím ich napísať. 

Mám lenivý mozog, funguje to tak, že mi napadne niečo, je to príliš hmlisté aby som ostatným vedela povedať čo to vlastne je, ani ja neviem. 

Mám len určitý pocit a ten mi väčšinou stačí, akonáhle prinútim mozog vyformovať onú myšlienku do slov, aby som ju vypustila, pocit sa zmení, voľačo sa stratí. 

A keď už sa snažím povedať to, niečo  a pripravím čo poviem, zopakujem a skomolím a popletiem keď hovorím. 

Bez rozmyslu vyblafnúť je oveľa ľahšie. 

A vždy s pravdepodobnosťou niečoho originálneho, vtipného (ide tam aj o pohotovosť), a tak je to asi aj s písaním, vyblafnem slová bez formovania, prúd tečúci rovno do písmeniek, strácajúci na kráse, kostrbatý, častokrát bez zmyslu s veľa slovami, ktoré sa opakujú, lebo často je tu snaha vyťažiť z jednej myšlienky maximum a pri prechode na inú sa častokrát vráti predchádzajúca a už to že nad niečím rozmýšľam, aspoň u mňa určuje určitý okruh slov..... bleee, možno to po sebe niekedy aj prečítam, prečítala som a neviem čo som chcela povedať len tak..... 

A pocit, že hovorím, odovzdávam, posielam ktovie ako kam, a najradšej mám to "povedala som niečo", s odstupom času v tom nenachádzam ani no, a opakovať  sa nechcem.

Často cítim neexistenciu niečoho čím by som si bola istá, alebo možno inokedy, po šálke čaju, kávy dotváram písmenka, vety a tie slová vypustené len tak na papier usporiadavám a skladám vety do celku. 

Usporadúvam ich do viet, článkov tak, aby po prečítaní som nadobudla ten intenzívny pocit, tú emóciu, či jemnú nervozitu, že toto je presne to čo som chcela povedať. 

A tak vypúšťam slová, emócie, vety, vnútornú empatiu na papier, kde sa odhaľujem do úplneho dna svojich myšlienok. 

Pretváram prázdne a koľkokrát nič nehovoriace slová do príbehov, myšlienok, tvorieb tak, aby ktokoľvek, kto číta moje články sa mohol nájsť a prežívať so mnou ten dej , aby sa našiel a vzal si z toho to, čo potrebuje. Je divné ako v nás bežia, slová, myšlienky , koľko ľudí je okolo mňa, toľko príbehov sa v nich odohráva. 

Čo ak sa ale stane, že myšlienky, ktoré tak urputne prehrávame v hlavách sa nám pretvoria do skutočnosti? Sme pripravený, či sa zľakneme vlastných úvah v hlave.

"Dôležité pravidlo úspechu: Myslite na papieri."

Brian Tracy.