Ctižiadosť.

Ctižiadosť patrí do psychických vlastností človeka, a preto si myslím, že každý človek ju má. Len je rozdiel v tom, ako veľmi je kto ctižiadostivý a aké sú jeho postoje. 

Väčšina ľudí túži po uznaní a rešpekte druhých, verí, že keď teraz niečo prospešného urobia, budú sa v budúcnosti mať lepšie. To "niečo" väčšinou nie je príjemné, ale každý si môže vybrať. Jednoduchým príkladom je naše rozhodnutie, či pôjdeme radšej von s ľuďmi, kde naberieme skúsenosti s rozprávania druhých, alebo  budeme sedieť doma. 

Vyberieme si to, čo nás baví teraz, alebo urobíme niečo preto, aby sme sa mali lepšie v budúcnosti? Ja osobne považujem ctižiadosť za podstatný motív ľudského konania. Z môjho pohľadu máme v práci všetko dané. Vieme, čo musíme urobiť pre to, čoho by sme mali dosiahnuť, ale je len na nás, či to zvládneme, ako najlepšie môžeme. 

Človek si stanovuje určité ciele. Vďaka nim vie, čo chce dosiahnuť a akým spôsobom bude postupovať, aby ich uspokojil. Je veľmi dobré si pred veľký cieľ stanoviť nejaké menšie, čiastkové ciele, ktoré nás dovedú ku koncu. Keď sa nám ich po tej často strastiplnej ceste podarí dosiahnuť, budeme spokojní. Ľudia by nemali všetko vzdávať po prvom neúspechu, mali by si z neho zobrať ponaučenie a pokračovať ďalej. 

Dobrou metódou, ako od svojich prianí neustúpiť, je napísať si ich na papier do zoznamu a tie splnené škrtať. 

Vidíme tak svoju úspešnosť.

 Ctižiadosť môžeme rozdeliť na zdravú a chorobnú. Podľa mňa je zdravá ctižiadosť nesebecká, človek nemyslí len na seba, ale aj na ostatných ľudí. Nijako im neubližuje a aj napriek tomu, robí ústupky, je si vedomý vytýčených cieľov.

 Pod pojmom chorobná ctižiadosť si predstavujem bezohľadné a sebecké správanie a po dosiahnutí cieľa ďalšiu potrebu mať stále väčšiu moc a slávu. Ctižiadosť je ako smäd, vedie k tomu, aby sa človek napil a nezahynul. Piť môžem tak, že zachránim seba a "zahynú iní", alebo tak, že pijem, aby som "len uhasil smäd" a pritom nechal vodu aj ostatným. 

Napadlo ma niekoľko osôb, ku ktorým by som mohla priradiť chorobnú ctižiadostivosť, napríklad niekoľko našich politikov. Ľudí so zdravou ctižiadosťou poznám viac, majú pevnú vôľu, aj cez svoje telesné postihnutie sa nevzdali a stále robia to, čo ich baví. 

Vhodným príkladom môže byť muž čo po úraze zostal viac ako pol roka ochrnutý. Jeho silná vôľa ho doviedla k úspechu a ako najlepší z ročníka dokončil vysokú školu. Cez svoj handicap všetko zvládol a stal sa vysokoškolským učiteľom. Asi každý by si prial byť úspešný. 

Nie vždy to dosiahneme, a preto je dôležité sa nevzdávať a brať si príklad z ľudí, ktorých môžeme mať za vzor.