,,Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.“ (Pablo Picasso).

 Múdrosť.

Prastarý pojem, s ktorým sa dennodenne stretávame. Veda však doposiaľ nenašla vhodnú definíciu tohto slova. Vo všeobecnosti sa s múdrosťou spája dokonalé poznanie zmyslu života a ľudského pôsobenia na tomto svete. 

Už v starovekej gréckej filozofii sa možno stretnúť s myšlienkou Platóna, podľa ktorého je múdrosť najvyššou ľudskou otázkou. 

Sofia – múdrosť ako poznanie ideí, predovšetkým idey dobra. Snahy o pochopenie múdrosti ako formy poznania vychádzajú zo samotného hľadania múdrosti. 

Čo je múdre je aj správne, pravdivé? Aký je vzťah medzi múdrosťou a pravdou? Pravda je schopnosť vidieť veci pravdivo, objektívne také aké sú. 

Prekážkou pravdy je však často egoizmus. Ak sa človek povznesie nad svoje ego, môže vidieť pravdu. Múdrosť je schopnosťou vidieť hlbšie do podstaty vecí. Vidieť podstatu javov a ich súvislosti, odpútať sa od telesných zmyslov. Človek, ktorý zmýšľa úprimne, pravdivo, nenachádza prekážky k pravde, k múdrosti, ale nechá plynúť voľne svoje konanie podmienené svojím zmýšľaním. Lebo ak koná a myslí úprimne, pozná pravdu, v ktorej môže spočívať múdrosť človeka. Múdrosť – inteligencia, skúsenosti, vrodené ľudské kvality.     

Už dávno však vieme, že múdrosť nesúvisí so vzdelaním, či s množstvom prečítaných kníh. Múdrosť je kategória, ktorú nemožno získať, ani sa jej naučiť. Je daná skúsenosťami, s ktorými sa človek počas svojho života stretáva. Je ťažké povedať, kto je múdry, resp. kto nie. Múdrosť spočíva v schopnosti človeka odpovedať správne a konať rozumne. Na správnom mieste, v správnom čase. Z uvedeného vyplýva, či súvisí múdrosť s vekom?       Je múdrosť výsledkom, resp. dôsledkom životných skúseností? A sú teda len starší ľudia ľuďmi, ktorým prináleží označenie ,,múdry“ ? Čo je potrebné, aby sme niekoho ocenili ako múdreho človeka? Sú to skúsenosti, inteligencia, vrodené ľudské kvality? Alebo kombinácia uvedených potenciálnych aspektov múdrosti ? ,, Je nemúdre byť si príliš istý vlastnou múdrosťou.“ (Mahátma Gándhí) . 

Vyšší vek nezaručuje múdrosť, iba zvyšuje jej pravdepodobnosť vďaka skúsenostiam a emocionálnej zrelosti.

 ,,Múdrosť je jasný pohľad na ľudskú prirodzenosť a údel, schopnosť čeliť protivenstvám, otvorenosť voči alternatívam, skromnosť, súcit, odpúšťanie, učenie sa zo skúsenosti.“ (Robert Sternberg). 

Vo všeobecnosti možno povedať, že s vekom pribúdajú skúsenosti a iný pohľad na viaceré životné problémy, ktorých riešenie a vyriešenie si vyžaduje múdrosť rozumu skúsenejších ľudí. 

V priebehu svojho života sa človek stretáva s množstvom problémov a dostáva sa do rôznych zložitých situácii, ktorých riešenie nie je jednoduchou záležitosťou. Vtedy sú viac než cenné dobré a múdre rady skúsených, niekedy starších ľudí. Skúsenosti nemusia mať len ľudia v strednom, či v staršom veku. 

Skúsenosti sú zrkadlom množstva životných situácii, ktoré človeka doviedli k mnohému doposiaľ nepoznanému a novému. Čim je človek starší, tým viac takýchto životných skúseností má. Dobrá rada, vhodne povedané slová sú odrazom múdrosti rozumu, ktorá je priamoúmerná veku a teda životným skúsenostiam. V konečnom dôsledku možno odpovedať tvrdením, podľa ktorého múdrosť, resp. definície múdrosti sa vzťahujú k poznaniu, ktoré sa vzťahuje k zvládaniu a zvládnutiu zložitých životných situácii.

 ,,Múdrosť a rozumnosť sú vodcami a partnermi života. Pravidlá múdrosti sú najvznešenejšie, ale v živote neužitočné, ak k nim neprispeje rozum. 

Múdrosť hovorí, ako by bolo treba, ale iba rozum hovorí, že len tak možno. 

Príkazy múdrosti sú šľachetné, večné, nemenné, teda mravné, nástroje rozumnosti sú vonkajšie, meniace sa, vymedzené časom, okolnostiam.“