Ako sa človek zapredá diablovi.

Človek sa zapredá diablovi pomerne ľahko. 

Zapredať sa znamená skôr podľahnúť. Stačí sa napiť trošku alkoholu, začať fajčiť pod. Zapredanie diablovi je sprevádzané zlozvykmi, hriechmi a ľudskými nešvármi. Už od raného veku sa stretávame s pokušeniami.

 Ale sme tiež poučovaní o ich následkoch. Väčšinou sme ale premožení sami sebou - našou túžbou po dobrodružstve, kedy chceme okúsiť nové veci. 

Niekedy nás k tomu vedú príklady nášho blízkeho okolia - rodičia, kolegovia či kamaráti. Hovoríme si, že nám to pre raz nemôže ublížiť a že sa napríklad po jednej cigarete nestaneme závislí. Lenže po jednej cigarete spravidla prichádza ďalšia a ďalšia ... Aj takto jednoducho sa človek môže zapredať diablovi. 

Ako skončiť a nebyť ovládaný túžbami, sám sebou, ostatnými a hlavne diablom vo vecnej podobe?

Človek si vždy myslí, že prestať bude jednoduché, ale všetko je o vôli. A diabol nás sprevádza po celý život. Ako sa mu vôbec chceme vyhnúť? Vyhnúť sa mu doslova nedá. Každý má aspoň jeden nešvár, u ktorého by sa dalo povedať, že ho ovláda diabol. Aby sa ľudia vyhli svojim zlozvykom, museli by sa nechať zavrieť niekam do malej miestnosti, kde by nebolo moc vecí, aby nemohli vymýšľať nejaké zloby.            

Prečo vôbec ľudia diabla vymysleli? Je naozajstný? Na druhú otázku nedokáže nikto odpovedať, podľa mňa ide skôr o vieru ľudí. 

Niekto tvrdí, že ho posadol diabol, preto sa nesprával zrovna morálne. Ale každý má niesť za svoje hriechy zodpovednosť. 

Malé deti veria na čertov, víly, elfov a všetky ďalšie rozprávkové postavy. Ale v rozprávkach dobro víťazí nad zlom. V skutočnosti tomu býva inak. Sme obklopení ľuďmi, ktorí nad zlom nevyhrali, alebo svoj boj vzdali. Aj niektorí dospelí veria v diabla. Všetko záleží na tom, či naozaj človek veriť chce. Diabol je len symbol, ktorý by nás mal varovať pred zloby, rovnako tak peklo. Ľudia, ktorí sú považovaní za diabla, sú buď veľa zlí alebo prefíkaný. Prečo vôbec ľudia prepadajú zvodom diabla? 

Pretože diabolské veci vyzerajú lepšie ako tie obyčajné. A ľudia sú od prírody chamtiví, preto ľahko podľahnú zvodom. Nechcú žiť ako pustovníci a živiť sa kobylkami. Aj keď niekedy by táto varianta bola lepšia. 

Veci krásne nemusia byť totiž len dobré, avšak takisto veci škaredé nemusí byť práve zlé. Všetko je len a len na človeku. Každý je vychovávaný na obraz svojich rodičov. Ale tí nemôžu stále dohliadať na to, aby ich potomkovia nerobili chyby. Človek musí spoznať sám, čo je pre neho dobré a čo zlé. Našťastie sa chybami učí, ak to nebola osudová chyba ...  Spoznajú ľudia, že sú ovládaní inú mocností? Často krát nie. Niektorí o tom vedia a snažia sa to riešiť, iní, než aby s tým niečo urobili, sa radšej nechávajú ovládať ďalej. 

Je to totiž jednoduchšie ako bojovať. Vyhovárajú sa, že by to nezvládli, alebo začnú a nedokončia, čo začali. 

To je ešte horšie než byť len ovládaný. Niekedy sa ľudia vzoprú, avšak zlo nepremôže. Preto človek musí byť silný, aby to mohol skúšať znova a znova a konečne vyhral. Niekto má rodinu, ktorá je mu ochotná pomôcť. To je veľmi dobrý začiatok, ale každý musí chcieť sám. Bez vlastnej snahy ničoho nikdy nedosiahnete. 

Každý je strojcom svojho šťastia. Ale keď sa nemá človek o čo oprieť, často svoj boj proti zlu vzdá. 

Keď niekto vykoná naozaj veľkú zlobu, pre jeho napravenie už nastupuje zákon. Avšak niekedy sa napravenie jedinca nepodarí. A ak dotyčný stále vykonáva zloby, je možné ho trestať znovu a znovu. Ale ako už bolo povedané, keď sa človek sám nechce nechať napraviť, nepomôže mu ani snaha okolia. 

Všetko záleží len a len na ľuďoch.