Lepšie je ľutovať, že som dačo zažila ako to, že som nezažila vôbec nič.


Každý človek si dal určite aspoň raz v živote otázku : „Čo sme zažili?" Rovnako každý nájde vo svojej histórii udalosti , na ktoré iste nezabudne. Ich počet je však u každého jedinca odlišný. Tí , ktorí si svoje predstavy nedokázali zhmotniť , pritakávali iným , ktorí v jeho mene robili rozhodnutia , istotne nemajú radosť zo svojej situácie , ktorá naznačovala že ich bitie nebolo suverénne a rozhodné. 

V ich spomienkach bude len málo zážitkov v ktorých kráčali pevnými a húževnatými krokmi. Tieto udalosti sa nedajú nazvať dušu hrejúcimi. Aby v očiach systému nevyzerali náhodou neprijateľne hlúpo , aby nespravili pre režim neabsorbovateľnú chybu , tak radšej nevyslovovali svoje vlastne názory. 

Neuvedomovali si, že obava z reakcie okolitej mašinérie im obmedzuje život. Život ktorý je prázdny a ktorý v mnohých prípadoch nestojí za reč. Navzdory tomu človek , ktorému život nepretiekol deravými prstami na zem kde sa rozplynuli jeho krásy a pôvab , človek ktorý dokázal naskočiť na vlak života a aj napriek mienke dakoho iného sa nenechal odradiť od svojich predsavzatí , si zahral v mnohých scénach hry zvanej život. Samozrejme že popri týchto preňho pozitívnych krokoch si narobil aj nemalo nepríjemností. 

No keby sme v živote nemali bariéry ,neuvedomovali by sme si že žijeme a že sme sa ocitli aj v dušu povznášajúcejších časoch. 

To, že človeku bolo nádherne si uvedomí až keď mu osud podrazí nohy a melancholicky si spomenie na nedocenený včerajšok.

 Avšak k bitiu to patri a každý sa raz pozviecha späť na rovne nohy. Ibaže život nestojí len na našich rozhodnutiach , ale aj na prostredí v ktorom sa naša existencia snaží presadiť. Ak sa nachádza v spoločnosti, ktorá nám vedome ubližuje (tým myslím napríklad vojnu), potom by som isto snívala o bezstarostnom , fádnom a stereotypnom živote v ktorom by som každodenne nestretávala smrť a utrpenie.

 Ale keď je človek v pozícii, že sa mu každý mesiac , rok  javia ako priamka na grafe vyjadrujúcom životné zážitky umiestnená v tej najnižšej hodnote , rovnobežná len s časovou osou , pričom hodnota životných výjavov je konštantná , keď nemá žiadne výnimočné spomienky na svoju minulosť, okrem niektorých okamihov zo školy , maturity a nástupu do zamestnania v ktorom je každý deň totožný s dnom pred ním a tento ako ten nasledujúci , potom ma chuť vrátiť čas späť na pomyselnú štartovaciu čiaru vnímania a riadenia svojich krokov a zmeniť cely premrhaný život, prežiť ho s nezabudnuteľnými ľuďmi , neskrývať svoje city pred okolím , naplniť neuveriteľnými a bláznivými zážitkami. Zážitkami za ktoré by sa po čase možno aj hanbil , ale v danom okamihu mal istotne pocit , že premárniť ponuku osudu by bol hriech.

 A teraz sa opäť vraciame do miesta , kedy by nebolo najhorším nápadom vrátiť čas. 

Veď aj cielená zmena môže vyvolať udalosť ktorá spôsobí neželaný zvrat. 

Vhodný by bol pojem reťazová reakcia , vyvolávajúca neustály návrat do minulosti.
Potom by ale život už nebol jedinečný , neopakovateľný a nemal by svoju nezameniteľnú cenu a príchuť. 

Vďaka tomu sú naše rozhodnutia neopakovateľné a každý by sa mal teda rozhodnúť, ktorou cestou bude viesť svoje nasledujúce kroky. 

Či sa stane človekom čo neriskuje , nerobí chyby alebo človekom, ktorý si zobral ponaučenie zo svojich premrhaných možností. 

Potom sa nestane neomylným, ale rovnako často ako trafí vedľa bude mat aj šťastie a ťaží zo života koľko sa dá.