Sladká nevedomosť verzus. krutá realita

Je lepšie vedieť, čo je naozajstné a čo len výmysel či tiché priania človeka?

 S touto otázkou ste sa už určite niekedy stretli. 

Väčšina ľudí by sa prikláňala skôr k tej vševediacej možnosti, ale myslím, že akonáhle by bol niekto, kto by dosiahol tejto najvyššej úrovne vedomia, závidel by ostatným ich sladkú nevedomosť. 

Teda aspoň v mojom prípade by to tak bolo. Neviem si predstaviť život bez otázok a tajuplná. 

Naše nevedomie nám povoľuje robiť si vlastné teórie o zmysle nášho bytia na tejto planéte. Môžeme byť len pokusné králiky vyspelých civilizácií a slúžiť ako vedecký experiment. 

A žiť tú v naivite, že sme to práve my, ktorí objavujeme nové veci a posúvame hranice nemožného.

Ale čo potom, až skončí náš krátky, naivný živôtik, ktorý sme doteraz žili? Bude koniec, alebo nastane nový začiatok?

Niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že život skončí a potom už nič nenasleduje. Môžeme sa teda pýtať: Prečo si pomáhať? Prečo nekradnúť či nezabíjať? 

Prečo myslieť na to, ako sa majú ostatní, prečo rozdávať radosť, hovoriť, čo je dobré a čo zlé? 

Veď žijeme len raz a nie je potreba sa obzerať na nikoho iného ako na seba.

Ale prečo nie! 

Veď svet sa nemusí motať len okolo nás. Môžeme myslieť aj na druhých, rozdávať radosť a dodržiavať nejaké mravné zákony. 

Každý niekedy potrebuje pomoc, mať istotu, že je pre niekoho dôležitý a má nejakú úlohu na Zemi. 

Sú tu takí, ktorí veria, že všetko, čo konajú na Zemi, je len čriepok toho, čo bude nasledovať po smrti.

Niekedy si hovorím, čo je lepšie. 

Konať dobro a byť presvedčení o tom, že nič po smrti nie je, alebo veriť v to, že po smrti budeme odmenení či potrestaní za svoje činy? 

Potom sa musím opýtať ešte na jednu otázku: Keby som žila v presvedčení, že Boh existuje a všetky moje dobré skutky budú odmenené, nekonala by som všetko len pre svoj posmrtný život?Ktovie. 

Myslím, že ďaleko lepšie je, keď človek nevie všetko na sto percent, môže zapojiť svoj mozog a utvoriť si svoju teóriu žitia a konania na tomto maličkom a predsa pre nás významnom svete.