"Človek je tým, v čo verí."

Už dávno sa niektorí ľudia zamýšľali nad vlastnou budúcnosťou. 

Uvažovali nad tým, kým sú a kým chcú byť. A tak je to dodnes. Stále sa niekto snaží zmeniť rozhodnutie, ktoré ho dostali tam, kde sú. Túži sa vymaniť z područia silnejších a stáť na svojej vysnívané pozícii.

 A tí spokojní, prekonávajúci ďalšie a ďalšie prekážky s vierou v seba samého, by sme pomaly nespočítali na prstoch jednej ruky.

V liečebniach určite objavíte pár ľudí mylne sa pokladajúcich  za Napoleona Bonaparte, za cisárovnú Sissi alebo za Charlesa Mansona. Sú úplne presvedčení o svojich činoch, hoci starých aj päťsto rokov. K svojej situácii sa mohli dostať akokoľvek, neodsudzujem ich, mohli prejsť ťažkým obdobiami alebo sa len tak vidieť v bytosti s inou totožnosťou. Ale keby sme im dali šancu aspoň chvíľu žiť v súlade so svojimi názormi, zistíme, že sú šťastní. Oni v to veria. V seba veria.

Ale za celý svet dúfam, že toto nie sú jediné príklady osôb idúcich za svojím presvedčením, za vlastným vyznaním, aj keď možno ovplyvneným programom svojej doby. Mám na mysli rozličné hnutia a sekty, s ktorými je možné sa stotožniť.

Ale nechcem sa zaoberať davy strhnutými prúdom, ale tými "vedľajšími". Nelační po mieste na výslní, inak by sa pridali. Verí sebe, svojim názorom a riadi sa vlastným srdcom a inštinktom. Nemusí byť dobrí, dobrí a šľachetní, o tom to nie je. Vlastne by sa dalo povedať, že sa všetko točí len okolo sebavedomia. 

Byť niekým je ľahké, ale prezentovať sa tak? "Nie, ďakujem." To by sme počuli z úst nielen pedofilov, fetišistov a ďalších pochybných existencií, ale aj od "normálnych" smrteľníkov.

Byť zastrašený predsudkami možno nie je najlepší štart do života, otázkou však zostáva, kto je šťastnejší - ten, kto sa chúli za pretvárkou vytvorenú pre okolie; alebo ten, ktorý je tým, v čo veria?

A blažený pocit zo seba môžete mať pokojne aj na hranici.

Čo vy viete, možno vás raz vyhlási za svätca ...