Čo pre mňa znamená tolerancia v živote?

Asi to, že druhí ma prijmú takú aká som a nehľadí na moje chyby, nech sú akékoľvek.

Nehľadí na to akú mám rodinu a priateľov, nevadí im, kam chodím, s kým sa stýkam. Berú ohľady na to, že niečo nedokážem tak dokonale ako oni, alebo im nevadí, keď niečo nedokážem vôbec. V takýchto prípadoch mi ochotne pomôžu, poradia a povedia si, že im inokedy pomôžem zase ja.

Tolerancia je o tom, že by sa mali ľudia navzájom zniesť a nemali by sa od seba odháňať. Ľudia by mali medzi seba bez najmenšieho problému prijať hendikepovaných, starých ľudí, ľudí inej národnosti alebo ľudí s HIV ...

Každý z týchto ľudí má nárok na spokojný život ako každý iný. A plno ľudí im to neuľahčuje a naopak ich diskriminuje. Niektorí ľudia ich ľutujú, ale ľútosť im tiež k ničomu nie je. Oni práve potrebujú tú toleranciu, ktorá im pomôže žiť normálny spokojný život. Áno, asi budú potrebovať určitú pomoc, ktorú im budeme musieť dať, ale oni nám za to budú vďační, aspoň väčšina.

Títo ľudia chcú tiež chodiť do práce, ale budú potrebovať určitú toleranciu od zamestnávateľa a ostatných kolegov. Budú musieť mať určité špecifické podmienky, pri ktorých budú pracovať.

Prečo treba mamičky s deťmi ťažko zháňajú prácu? Z akého dôvodu je nezamestnajú? Pretože by museli chodiť skôr domov? Pretože by pre nich bolo dieťa prednejšie? A čo keby dieťa bolo často choré? Kto s ním bude chodiť k doktorovi? - Sú toto naozaj dôvody niekoho nezamestnať? Zamestnávateľ má často sám deti, ale matku nezamestná. Prečo? - Hovoria, že to nie je výhodné.

A čo takí postihnutí? - Sú pomalší, neurobia toľko práce. Musia mať upravené pracovisko a špecifické pomôcky. Je to snáď dôvod je nezamestnať?

Ja si myslím, že to dôvod nie je. Veď sa človek má naučiť prekonávať prekážky. Naučiť sa ich riešiť. A hlavne je chcieť prekonať. Kvôli tým ľuďom, kvôli sebe. Robiť to z vlastného presvedčenia, pre vlastné dobrý pocit.

Nemusí to byť práve práca, kde nie sú niektorí ľudia tolerovaní. Tolerancia je potreba v každom kolektíve, v každej situácii, ktorá sa vyskytne či už na ulici alebo v autobuse ... Dá sa uplatniť kdekoľvek a kedykoľvek. Stačí sa len zamyslieť a vžiť sa do situácie toho druhého proti nám. Predstaviť si, ako sa cíti, čo ho asi trápi. Opýtať sa, prečo asi toto chce a aký má na to dôvod a potom sa ešte len rozhodnúť, ako postupovať ďalej. Samozrejme že nikdy nemôžeme vyhovieť všetkým, ale môžeme sa pokúsiť nájsť čo najschodnejšie riešenie pre všetkých. Vysvetliť sebe i ostatným, prečo práve rokujeme takto a nie inak. Povedať si, aký k tomu máme dôvod. Čo nám to prinesie a aké obete budeme musieť priniesť my.

Keď chceme, aby nám niekto niečo dal, musíme niečo obetovať aj my. Nemôžeme čakať, že keď nám niekto niečo poskytne, že za to nebude nič chcieť. Každý kto chce niečo dosiahnuť, musí vedieť prijímať aj dávať. Bez toho to nejde a nikdy nešlo. Až sa toto naučíme, budeme mať veľkú výhodu proti ostatným - proti tým, čo to nevie.

Budeme sa pozerať na svet inak a on na nás. Keď sa zmeníme my, zmení sa aj naše okolie. Až budeme chcieť, aby nás niekto začal tolerovať, musíme začať najskôr tolerovať my ich.

Zmeňme seba a ľudia okolo nás sa tiež zmení. Život je o zmenách a keby sme sa nemenili, tak nie sme tam, kde sme dnes. 

Keby sa ľudia báli zmien, tak sme ešte stále ako v praveku.

Svet sa mení. 

Tak sa prispôsobí a zmeňme sa tiež. Je úplne jedno v akej oblasti. To už záleží na nás samotných