Filozofia života

Už dlho uvažujem o zmysle svojho života. Čo som urobila dobrého alebo zlého pre seba, pre ľudí, ktorých poznám či . Ba naopak čo urobili tí druhí pre mňa, pre spríjemnenie môjho "utrpenia na tomto svete?" Verím, alebo  sa domnievam, že každý sa znovu po svojej smrti zrodí, ale z akého dôvodu? Myslím, že sme posielaní späť, pretože sme v minulom živote neurobili to, čo sme urobiť mali, čo sme sa nenaučili a čo sme urobiť mali, ba dokonca, čo sme vôbec nedokázali urobiť. Myslím, že by sme sa všetci mali zamyslieť nad dvomi stránkami svojho života.

Tou prvou je tá, čo sme vykonali sami sebe, čo sme si odopreli, čo sme si nepriznali a čo sme si vlastne vykonali. A ak si toto všetko priznáme alebo dokážeme priznať, akí sme naozaj boli, akí práve sme, čo sme urobili alebo čo robíme, sme na dobrej ceste k pochopeniu zmyslu svojho života. Potom je však najdôležitejšie poznať dôvod týchto našich krokov a činov. Prečo sme to urobili, z akého dôvodu, z akej príčiny, zo strachu, zo sebectva, z nenávisti? Prečo? Pre svoje okolie alebo sami pre seba, pre pocit, ktorý týmito skutkami vznikne, ale prečo? Pre našu záchranu, pre záchranu druhých alebo pre samotné poníženie vlastnej osoby. Pravdaže väčšina z nás si tieto otázky nikdy nezodpovie, pretože nechce, pretože sa ich bojí. Bojí sa odhalenia pravdy o sebe samom, o objavení svojich chýb, bojí sa toho, čo si ostatní o ňom pomyslí, keď si to všimnú. Čo ak to nepochopia?      Čo mu vykonajú? Vysmejú sa mu? Ponížia ho? Nikto nám na tieto otázky asi neodpovie. Myslím si, že jediné je to vyskúšať a nebáť sa ostatných, ich reakcie, toho, čo si o nás budú myslieť. Premýšľajme o sebe, o našich dušiach, uľahčí nám trápením a bolestiam, ktoré sú v každom z nás.

A tou druhou otázkou je, čo sme vykonali práve svojmu okoliu, svojim priateľom alebo ľuďom, ktorí nás milujú a majú radi, ba nebodaj, čo sme vykonali svojim najbližším, svojej rodine. Všetci sme vykonali niekedy niečo zlé a ľutujeme toho, ale sú tu aj takí, ktorí svojich zlých činov vôbec neľutujú, práve tí sú najhoršie. Ich spoločnosti sa vyvarujme, pretože práve od nich môže čakať, že nám "vrazia  z vďaky nôž do chrbta", že nás zradia, podvedú alebo veľmi ublíži. Pokiaľ je však v našom živote z nejakého dôvodu potrebujeme, buďme veľmi ostražití. Neprezrádzajte svoje najhlbšie tajomstvá, svoje priania a svoje túžby, pretože mnohokrát to použijú proti nám. Práve pre naše zosmiešnenie, pre pobavenie druhých, ktorí sú rovnakí ako oni. Oni nám totiž chcú ublížiť a zlé je to, že im to robí veľmi dobre. Títo ľudia sa budú na zem stále vracať, ale nie ako plnohodnotní ľudia, ale ako podradný tvorovia, bez zmyslu života na tomto svete. 

A práve o tom  mi raz niekto povedal: "Život je pyramída, svojimi dobrými skutkami smeruješ k vrcholu, k úplnému kľudu svojej duše“.

 Avšak svojimi zlými činmi, sa prepadáš stále nižšie a nižšie a ak nezmeníš svoj život, budeš na tomto svete uväznený po tisíce rokov a nikdy neodídeš  do pokoja. Budeš len prežívať a trpieť. "

Každý z nás by si mal vo svojom vnútri, svojom srdci položiť podobnú otázku. Nie tú, čo pre neho urobili iní, ale práve tú, čo urobili on, či oni pre zlepšenie života toho druhého alebo tých druhých. Verím, keď tak všetci urobíme a nebudeme tieto veci brať na ľahkú váhu, naozaj sa celou svojou mysľou budeme na túto otázku sústrediť a zaoberať sa jej, potom možno zrovna pochopíme zmysel svojho života; akí sme. Myslím, že uvidíme alebo pocítime to, čo ste urobili dobre alebo zle. A ak svojich činov, ktorých sme sa dopustili naozaj ľutujeme, mali by sme sa pokúsiť o ich nápravu alebo o ich zmenu. 

Stále nie je ešte neskoro, ešte sa môžeme zmeniť.