Vzdelanosť môžeme prijímať od iných, múdrymi sa môžeme stať len vlastnou múdrosťou.

Tento citát je dobre komplikovaný, však? Podľa môjho názoru sa človek môže stať múdrym len ak sám chce!

Vzdelanosť môžeme prijímať od svojich rodičov, profesorov a učiteľov. Ale múdrosť obsahuje je viac ako len vzdelanosť. Tieto dve danosti alebo lepšie povedané vlastnosti sú neodmysliteľnou súčasťou každého človeka.

Múdrosť nie je daná človeku od narodenia, získavame ju učením. Učenie v širšom slova zmysle sa chápe ako nadobúdanie, obohacovanie a získavanie skúseností počas vývinu človeka. Vzdelanosť je dôležitá pri výbere profesie a múdrosť je zase dôležitá s akými skúsenosťami profesiu budeme vykonávať. A ako si vysvetľujem múdreho a vzdelaného človeka? Múdry a vzdelaný je inak povedané inteligentný, ktorý vie lepšie čeliť nástrahám života. Existujú dva druhy vzdelania.

Dva základné atribúty vyplývajúce z podstaty vzdelania - vzdelanie ako hodnota a vzdelanie ako ekonomická veličina - vytvárajú nejasnosti a kontroverzie. Z jednej strany právo na vzdelanie patrí k základným ľudským právam, no z druhej strany má vzdelanie charakter služby. Je majetkom patriacim spoločnosti, ale aj konkurenčnou výhodou jednotlivcov. Je to hodnota do týkajúca sa ľudskej podstaty, ale podlieha zákonom ponuky a dopytu. Táto kontroverznosť vytvára chaos v spôsobe chápania a zaobchádzania so vzdelaním.

To, že vzdelanie má hodnotu, je síce neodškriepiteľnou, ale len čiastočnou pravdou. Jeho podstata je omnoho všeobecnejšia a hlbšia. Ak pridelíme vzdelaniu cenu ako obyčajnému tovaru prechádzajúcemu trhom, nedegradujeme tým jeho status v spoločnosti? Nevezmeme tým, čo "na to nemajú", ich prirodzený nárok? Ak však uprednostníme chápanie vzdelania ako hodnoty, čo s jeho ekonomickým charakterom? Keď nepodlieha zákonom trhu a patrí všetkým, nerozplynie sa v byrokracii a neefektívnosti?

Existujú viaceré alternatívy zaobchádzania so vzdelaním. Hlavný problém je, ako možno nájsť alternatívu s optimálnou mierou medzi dvoma značne protichodnými charaktermi vzdelania. Blaho človeka a jeho rozvoj, akokoľvek vážne to znie, by mali byť tým, o čo v konečnom dôsledku ide. Predstavujú jediné kritérium, podľa ktorého sa dá ohodnotiť prípustnosť jednotlivých alternatív. Optimálne riešenie je to, pri ktorom sa maximalizuje spokojnosť jednotlivých ľudí a tým aj spokojnosť celej spoločnosti. Vzdelanie človeka nekončí školou, človek sa učí a vzdeláva po celý svoj život.  

A na záver jeden citát:

 Dôkazom vysokého vzdelania je schopnosť hovoriť o najväčších veciach najjednoduchším spôsobom. HUME David