Tajomstvo úspechu v živote nie je robiť to, čo sa nám páči, ale nájsť zaľúbenie v tom, čo robíme.

             Bol to mladý chlapec, pôvodom z amerického Ohia o ktorého pracovitosti, cieľavedomosti, ale aj nesmiernemu talentu sa rozprávalo na míle ďaleko. Hocikto sa nad jeho vynaliezavú povahou pousmial, susedia sa snažili rodičia permanentne prehovárať, aby synčeka s neobyčajným záujmom o vedy poslali o triedu vyššie, ale tí, stojac nohami pevne na zemi, neverili, že by niečo také bolo pre ich mladého Thomasa adekvátna.

Od práce ho skôr odrádzali, ale vytúžený výsledok tým nedosiahli. 

Thomas pracoval nepretržite vo dne v noci s takým zápalom, že skôr či neskôr muselo dôjsť k nejakému úrazu či nehode. A tak sa aj stalo, že pri testovaní chemikálií, ktorých bol pivnica malého domčeka v rodnom Ohiu naplnená na prasknutie, malý Thomas čiastočne ohluchol. Zranenie bolo síce nepríjemné, ale v práci ho ani v najmenšom neodradilo. Štúdiá dokončil kvôli nezáujmu ostatných predmetov len tak tak, a hoci nevedel, kam sa budú jeho kroky uberať - kroky mladého študenta s neveľkými výsledkami -, prihlásil sa na miesto novinárov. To mu ale veľký úspech neprinieslo. Rozhodol sa preto stať sa telegrafistom.

Dalo by sa povedať, že jeho práca sa mu stala najvážnejšou chorobou, nevedel ako, a ani nevedel prestať. Chcel tvoriť a premýšľať, vyžíval si v problémoch, ktoré nemohol vyriešiť alebo ktorých riešenie sa dostavilo až o niekoľko rokov neskôr. Ľudia toho kedysi roztomilého chlapca považovali za blázna, ktorý teraz uteká z domu, ktorý mu nahrádza práce. Skutočne sa presťahoval do vtedy malého mestečka zvaného Menlo Park. Finančne si neviedol v tej dobe vôbec zle, a preto ho miestni obyvatelia prijali s otvorenou náručou, kým nezistili, ako si záhadný pán Thomas vlastne žije. Od tej doby sa ho stránili. Jemu to ale nevadilo, ba práve naopak, bol vďačný za pokoj, ktorý mu svojou ľahostajnosťou dopriali. Nedbal na cudzie názor, na nálady. Skutočný cit ho zastihol nepripraveného a neznalého, pretože svoju mladosť strávil prácou v garáži v spoločnosti chemikálií. Svoj deficit ale, zdá sa, teraz dohnal.

 Trpezlivejší a pokornejší ženu si snáď priať ani nemohol, bola mu oporou tak, ako sľúbila, teda v časoch dobrých i zlých, kým je jej smrť nerozdelila.

Thomasov smútok sa ale neprejavil inak ako prácou, ktorá mu teraz mŕtvu ženu nahrádzala. Všetky krásy sveta sa mu záhadne zúžili na jeho pracovňu. Miesto, ktoré mu bolo stelesnením raja. Pracoval tak ustavične, že sa výsledok dostavil čoskoro.

Najprv prišiel newyorskej burze vhod jeho tlačiarenské telegraf, načo nasledoval úspech sčítacieho zariadenia, prvého gramofónu a nedlho na to vynález najväčšie - žiarovka, ktorá v jeho podaní vydržala svietiť celých 13,5 hodiny. Ľudia, ktorí sa rozhodli začatú prácu Thomasa Alvu Edisona dokončiť, museli mať rovnaké zapálenie pre vec ako on, ktorý na vrcholku síl povedal, že tajomstvo úspechu človeka v živote nie je robiť to, čo sa nám páči, ale nájsť záľubu v tom, čo robíme .

Edison žil v dobe nových objavov a pokusov, teda v čase, ktorej výsledky sú zdrojom informácií dnešnej doby, čo ale neznamená, že na nás tú nič nové nečaká. V skutočnosti nikdy nebudeme robiť len veci, ktoré nám sú príjemné a ktoré skutočne robiť chceme, ale vždy na ich riešenie môžeme pristúpiť dvoma spôsobmi - buď sa k problému postavíme čelom, a budeme sa snažiť hľadať to pozitívne, alebo nie, a práca nám tak bude ešte nepríjemnejšie, než v skutočnosti je. 

Chcel snáď autor prostredníctvom tohto citátu povedať, že človek by mal nájsť zaľúbenie v práci akéhokoľvek druhu a nestavať sa k neznámemu či nepríjemnému chrbtom? Alebo že má človek robiť len prácu, v ktorej zaľúbenie nájde, a potom už nebude mať potrebu tvoriť produkty iného druhu? Alebo chcel jednoducho povedať, že život sa má brať s nadhľadom a optimisticky?

Nie je otázkou šťastia alebo nešťastia, či sa naša práca povedie tak, ako si želáme. Človek môže vytýčený cieľ získať dvoma spôsobmi, a to talentom, alebo ustavičnou prácou. Ale aj talent sa musí rozvíjať. Všetci nie sú bezmenné kolieska jedného stroja, každý človek je osobnosť. 

Tieto osobnosti sú ale odlišné a odlišnými ich robí prístup nielen k práci, ale aj k životu všeobecne.