Sloboda
Je veľa definícii, čo je sloboda. Jedni hovoria, že
sloboda znamená robiť, čo sa človekovi zachce. Iní hovoria, sloboda neznamená
robiť čo sa človekovi chce, pretože sú tu isté normy, ktoré musíme rešpektovať.
Tej prvej definície sa obyčajne pridržiavajú liberáli, ateisti, neveriaci, tú
druhú definíciu zdôrazňujú obyčajné veriaci, tí, ktorí uznávajú vyššiu autoritu
nad sebou, t.j. Boha. Nuž, čo je to sloboda? Sloboda je naozaj robiť, čo sa
človekovi zachce.
Plne súhlasím s prvou definíciou. Keby som čosi chcela a nikdy by som to nemohla mat, môj život by bol peklom. Možno mnohým sa tu v tomto kontexte slovo peklo zdá byt prehnané, ale ja som naozaj presvedčená, že by to bolo peklo. Ak by som naozaj niečo chcela a nikdy by som to nemohla mat, nikdy by som nemohla byť šťastná a teda bolo by to pre mňa peklo. Cely fígeľ je však v tom že momentálne žiadny človek nie je ani úplne slobodný, ani úplne neslobodný. Sme na ceste k slobode, sme na ceste k \"mat a robiť, čo sa mi chce\".
Myslím, že neveriaci majú veľkú pravdu v tom, že sloboda znamená robiť, čo sa mi chce a veriacim vyčítam to, že sa proti tejto definícii slobody stavajú. Táto definícia slobody totiž naozaj sedí. Ako? Ak vo výklade na ulici vidím peknú vec a chcem ju, ale nemám na to peniaze, môžem rozbiť sklo a vziať si ju, lebo to chcem. Ale zakrátko príde polícia a zatvorí ma do väzenia a je po mojej slobode ešte viac. Nebudem môcť mat ani tú vec, ani množstvo iných vecí. Môžem stokrát definovať slobodu ako \"robiť si, čo chcem\", to mi nijako nepomôže k slobode. Naopak, môže ma to uviesť ešte do väčšej \"neslobody\", akú som mal predtým.
A v tom je cely fígeľ! V nebi bude totálna, úplná sloboda. Žiadna naša žiadosť, žiadne naše želanie nebude nesplnené. V pekle bude totálna, úplná nesloboda. Žiadne naše chcenie nebude splnené. A to bude definitívne peklo a nesloboda. Nech si teda hriešnici, t.j. tí, ktorí milujú zlo, definujú slobodu ako \"robiť, čo sa im chce\", veď aj ja s tou definíciou plne súhlasím, ale nech nezabudnú na to, že človek môže chcieť aj zlo. Ak sa človek rozhodne pre zlo, čoskoro príde \"polícia\", smrť, po nej Boží súd, a je po slobode.
Človek má teraz slobodu vybrať si slobodu alebo ju stratiť. Človek sa podľa mňa rodí slobodný, veď nežijeme v staroveku. Kde keď sa narodilo dieťa otrokovi bolo už otrok a súčasne majetok pána a potom až mohlo byť dieťa, ale dieťa svojej matky otrokyne. Vtedy tieto pomery vychádzali z vtedajšej vývojovej, kultúrnej situácie. Na druhej strane si však musíme položiť otázku, že keby sa dieťa v tej dobe, alebo dnes, na tom nezávisí, narodilo slobodné, bolo by naozaj slobodné? Pretože dieťa nejakého boháča a dieťa normálneho človeka aspoň podľa môjho názoru nemá rovnakú slobodu.
Pretože to bohaté dieťa si môže zvoliť školu, ktorá je súkromná, i keď nemusí, ale to chudobné nie, takže nemá takú voľbu slobody ako to druhé dieťa. Už je obmedzené napríklad ekonomickými podmienkami. Mladý človek sa teší na prvý zlomový okamih, tým je podľa mňa 15 rok života jedinca. To už len preto že si začína uvedomovať mnoho vecí a začína myslieť v inej rovine, začína sa z neho formovať občan i keď často egoista. Keď dostane občiansky preukaz je to akési uznanie spoločnosti. Má povolený čiastočne na dovtedy zakázané filmy. Je to akýsi predstupeň slobody. Potom nastáva očakávaný osemnásty rok.
Ich interpretácia slobody vychádzala z toho, že si budú môcť robiť čo chcú. Ale opačnú stránku slobody si už neuvedomujú. Doteraz keď sa niečo stalo zašli za maminkou ona všetko napravila, pofúkala, obviazala a kde tu i korunku na živobytie dala. Lenže sloboda znamená zodpovedať za seba, za svoje činy. „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.“ Na tomto výroku Jeana Jacquesa Rousseaua je založený demokratický systém, v ktorom žijeme.
Preto je dôležité, aby sme chápali, čo tento výrok znamená. Aby sme si svojou osobnú slobodu mohli dať do súvisu so slobodou ľudí okolo nás, musíme najprv vedieť, čo samotný pojem sloboda znamená. Podľa Ericha Fromma je sloboda dôkazom našej ľudskosti. Podľa neho sa ľudská existencia začína, keď nedostatok organizácie činnosti riadenej inštinktami spôsobí, že prispôsobovanie sa prírode stráca nátlakový charakter a dedične dané mechanizmy už neurčujú spôsob činnosti.
Čiže sloboda a ľudská existencia sú od začiatku úzko späté, keďže človek sa stáva človekom oslobodením sa od pudového riadenia svojej činnosti. Z metafyzického hľadiska je sloboda možnosť samostatne rozhodovať o svojom konaní. Človek tak robí na základe svojej vôle, ktorou hľadá dobro či už v predmetoch alebo v konaní. Toto dobro je však subjektívne, čiže hodnotené z individuálneho hľadiska. Následkom toho sa názory na to, čo je dobré u ľudí často rozchádzajú.
Je preto dôležité hľadať dobro objektívne, a tým zároveň meniť svoje nazeranie na slobodu, respektíve klásť dobro objektívne nad dobro subjektívne. Samozrejme, že realita je trochu iná a ľudia sa dostávajú do konfliktov, keď každý chce presadiť svoju pravdu, a to čo je pre toho, ktorého človeka individuálne najvýhodnejšie. Aby ľudia mohli žiť jeden vedľa druhého musia dospieť do štádia, keď všetci poznajú objektívnu pravdu a nepresadzujú pravdu subjektívnu.
Plne súhlasím s prvou definíciou. Keby som čosi chcela a nikdy by som to nemohla mat, môj život by bol peklom. Možno mnohým sa tu v tomto kontexte slovo peklo zdá byt prehnané, ale ja som naozaj presvedčená, že by to bolo peklo. Ak by som naozaj niečo chcela a nikdy by som to nemohla mat, nikdy by som nemohla byť šťastná a teda bolo by to pre mňa peklo. Cely fígeľ je však v tom že momentálne žiadny človek nie je ani úplne slobodný, ani úplne neslobodný. Sme na ceste k slobode, sme na ceste k \"mat a robiť, čo sa mi chce\".
Myslím, že neveriaci majú veľkú pravdu v tom, že sloboda znamená robiť, čo sa mi chce a veriacim vyčítam to, že sa proti tejto definícii slobody stavajú. Táto definícia slobody totiž naozaj sedí. Ako? Ak vo výklade na ulici vidím peknú vec a chcem ju, ale nemám na to peniaze, môžem rozbiť sklo a vziať si ju, lebo to chcem. Ale zakrátko príde polícia a zatvorí ma do väzenia a je po mojej slobode ešte viac. Nebudem môcť mat ani tú vec, ani množstvo iných vecí. Môžem stokrát definovať slobodu ako \"robiť si, čo chcem\", to mi nijako nepomôže k slobode. Naopak, môže ma to uviesť ešte do väčšej \"neslobody\", akú som mal predtým.
A v tom je cely fígeľ! V nebi bude totálna, úplná sloboda. Žiadna naša žiadosť, žiadne naše želanie nebude nesplnené. V pekle bude totálna, úplná nesloboda. Žiadne naše chcenie nebude splnené. A to bude definitívne peklo a nesloboda. Nech si teda hriešnici, t.j. tí, ktorí milujú zlo, definujú slobodu ako \"robiť, čo sa im chce\", veď aj ja s tou definíciou plne súhlasím, ale nech nezabudnú na to, že človek môže chcieť aj zlo. Ak sa človek rozhodne pre zlo, čoskoro príde \"polícia\", smrť, po nej Boží súd, a je po slobode.
Človek má teraz slobodu vybrať si slobodu alebo ju stratiť. Človek sa podľa mňa rodí slobodný, veď nežijeme v staroveku. Kde keď sa narodilo dieťa otrokovi bolo už otrok a súčasne majetok pána a potom až mohlo byť dieťa, ale dieťa svojej matky otrokyne. Vtedy tieto pomery vychádzali z vtedajšej vývojovej, kultúrnej situácie. Na druhej strane si však musíme položiť otázku, že keby sa dieťa v tej dobe, alebo dnes, na tom nezávisí, narodilo slobodné, bolo by naozaj slobodné? Pretože dieťa nejakého boháča a dieťa normálneho človeka aspoň podľa môjho názoru nemá rovnakú slobodu.
Pretože to bohaté dieťa si môže zvoliť školu, ktorá je súkromná, i keď nemusí, ale to chudobné nie, takže nemá takú voľbu slobody ako to druhé dieťa. Už je obmedzené napríklad ekonomickými podmienkami. Mladý človek sa teší na prvý zlomový okamih, tým je podľa mňa 15 rok života jedinca. To už len preto že si začína uvedomovať mnoho vecí a začína myslieť v inej rovine, začína sa z neho formovať občan i keď často egoista. Keď dostane občiansky preukaz je to akési uznanie spoločnosti. Má povolený čiastočne na dovtedy zakázané filmy. Je to akýsi predstupeň slobody. Potom nastáva očakávaný osemnásty rok.
Ich interpretácia slobody vychádzala z toho, že si budú môcť robiť čo chcú. Ale opačnú stránku slobody si už neuvedomujú. Doteraz keď sa niečo stalo zašli za maminkou ona všetko napravila, pofúkala, obviazala a kde tu i korunku na živobytie dala. Lenže sloboda znamená zodpovedať za seba, za svoje činy. „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.“ Na tomto výroku Jeana Jacquesa Rousseaua je založený demokratický systém, v ktorom žijeme.
Preto je dôležité, aby sme chápali, čo tento výrok znamená. Aby sme si svojou osobnú slobodu mohli dať do súvisu so slobodou ľudí okolo nás, musíme najprv vedieť, čo samotný pojem sloboda znamená. Podľa Ericha Fromma je sloboda dôkazom našej ľudskosti. Podľa neho sa ľudská existencia začína, keď nedostatok organizácie činnosti riadenej inštinktami spôsobí, že prispôsobovanie sa prírode stráca nátlakový charakter a dedične dané mechanizmy už neurčujú spôsob činnosti.
Čiže sloboda a ľudská existencia sú od začiatku úzko späté, keďže človek sa stáva človekom oslobodením sa od pudového riadenia svojej činnosti. Z metafyzického hľadiska je sloboda možnosť samostatne rozhodovať o svojom konaní. Človek tak robí na základe svojej vôle, ktorou hľadá dobro či už v predmetoch alebo v konaní. Toto dobro je však subjektívne, čiže hodnotené z individuálneho hľadiska. Následkom toho sa názory na to, čo je dobré u ľudí často rozchádzajú.
Je preto dôležité hľadať dobro objektívne, a tým zároveň meniť svoje nazeranie na slobodu, respektíve klásť dobro objektívne nad dobro subjektívne. Samozrejme, že realita je trochu iná a ľudia sa dostávajú do konfliktov, keď každý chce presadiť svoju pravdu, a to čo je pre toho, ktorého človeka individuálne najvýhodnejšie. Aby ľudia mohli žiť jeden vedľa druhého musia dospieť do štádia, keď všetci poznajú objektívnu pravdu a nepresadzujú pravdu subjektívnu.
Život je ťažký. Zaberie vám veľa času. A čo dostanete
na konci? Smrť. To je čo, nejaká odmena? Myslím si, že by to malo byť celé
obrátené: Najskôr by ste mali zomrieť. Potom žiť v domove dôchodcov. Vyrazia
vás, keď budete príliš mladý. Dostanete zlaté hodinky. Pôjdete do práce. Budete
pracovať 40 rokov, až kým nebudete dosť mladý, aby ste mohli ísť na
\"dôchodok\". Drogy, alkohol, večierky... Vysoká škola, stredná
škola. Stanete sa dieťaťom.
Hráte sa, nemáte žiadnu zodpovednosť. Stanete sa bábätkom. Vrátite sa späť do bruška. Strávite svojich posledných 9 mesiacov vznášaním sa a... ...skončíte ako orgazmus. K slobode nemôžeme nikoho odsúdiť, lebo práve o ňu sa snažíme celý život. A ako by sme niekoho predsa odsúdili bude to pre neho výhra, nie odsúdenie.
Hráte sa, nemáte žiadnu zodpovednosť. Stanete sa bábätkom. Vrátite sa späť do bruška. Strávite svojich posledných 9 mesiacov vznášaním sa a... ...skončíte ako orgazmus. K slobode nemôžeme nikoho odsúdiť, lebo práve o ňu sa snažíme celý život. A ako by sme niekoho predsa odsúdili bude to pre neho výhra, nie odsúdenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára