Taktnosť

Väčšina ľudí sa svojím spôsobom snaží byť taktný. Čo ich vedie k tomu, že nechcú svojím konaním uraziť či ponížiť ostatných vo svojom okolí? Je dôležité si asi ujasniť, kedy vlastne je vhodné byť taktný a čo samotný pojem taktnosť znamená.

Mohla by som povedať, že taktnosť súvisí s vľúdnosťou, veľkorysosťou alebo jemnosťou. Že je to určitý postoj, ktorý je v danej chvíli vhodný. Ale je tomu naozaj tak? Nejde skôr o to, ako ďaleko je konkrétna osoba schopná ovládať svoje slová, city a gestá? Ako rýchlo je schopná v určitom okamihu zhodnotiť situáciu a vyvodiť z toho svoj vlastný záver, ktorý by mu napovedal, čo môže byť pre druhého veľmi citlivú tému, čo ho môže uraziť, alebo mu byť nepríjemné?

Celkom určite je vhodné byť taktný vo chvíľach, keď vieme, že svojimi otázkami môžeme niekomu ublížiť, trafiť sa niekomu priamo do "otvorenej rany". Nebudeme  napríklad čerstvej vdove neustále pripomínať jej zosnulého manžela tým, že sa budeme vypytovať na okolnosti jeho smrti. To asi vie väčšina ľudí. Ale ako sa treba zachovať, keď naše priateľky, alebo kolega, nevoňajú zrovna milo? Povieme mu, že smrdí, aby sa viac sprchoval? A najlepšie pred celým kolektívom? Ak vládnete len primeraným umením byť taktný, tak určite nie! Vám by to pravdepodobne bolo tiež nepríjemné, že?

Ale pozrime sa na to z druhej strany. Vie o tom vlastne ten dotyčný? Možno, že keby mu to niekto býval povedal, tak by venoval svojej hygiene viac času, než pôjde do spoločnosti.

A práve preto, že sa správame taktne, budeme radšej robiť ako by sa nič nedialo a nenápadne sa ovievať okolo nosa? A čo skúsiť vhodným tónom a veľmi citlivo, samozrejme bez svedkov aspoň naznačiť? Vhodne zvolená slová, tak aby to oznámenie nepoškodilo sebavedomie druhej strany, sú veľmi dôležité. Myslím si, že niekedy mlčaním môžeme byť oveľa viac netaktný, než citlivé oznámenie nepríjemnej veci.

Taktnosť je teda určitý spôsob správania sa voči druhému človeku. Ale nemyslíte, že taktnosť sa skladá aj z iných vlastností, ktoré musí človek mať? Ak sa zamyslíte, dokážete byť taktný, ak nie ste láskaví, priateľskí, ľudskí, nepovýšení nad ostatné, nezaujatí, ohľaduplní či diskrétne? Myslím, že celkom iste nie. Podmienkou je mať väčšinu týchto vlastností, inak môžeme hovoriť o netaktnosť.

Ak chceme teda túto vlastnosť objektívne zhodnotiť, je potrebné sa pozrieť z rôznych uhlov. Treba si uvedomiť, kedy je vhodné byť taktný a toho sa držať.

A čo dodať na záver? Je nutné sa stále učiť.

A ak nemáme túto ľudskú vlastnosť vrodenú, skúsme sa zamyslieť, než niekoho urazíte. Premýšľajme, či to, čo sa dotyčnému chystáme oznámiť, by napríklad nás samotných nepobúrilo.