sobota 5. marca 2016

Ako strácame priateľov.

Na svete žije vyše šesť miliárd ľudí, a predsa má každý z nás v priemere len šiestich dobrých priateľov. Prečo? Je to neschopnosť človeka nadväzovať kontakty alebo je pre nás obtiažne ich udžať? Kde treba hľadať dôvody? Predovšetkým v nás!   
         
Celý svet je zamorený chtivosťou a inými zlými vlastnosťami. Dnes je už len veľmi ťažké nájsť človeka so srdcom čistejším ako diamant, ktorý nikomu nikdy neublížil, a dokonca na to ani len nepomyslel. Takého môžeme nájsť už iba niekde ďaleko od civilizácie alebo hlboko v horách, kde ešte neprenikla technika. Sú chamtiví a chcú ich mať čo najviac. Na tom už stroskotalo mnoho priateľstiev… Niektorí by dokonca neváhali ani odcudziť majetok svojho najvernejšieho priateľa, mysliac pritom len na seba a na svoj úžitok.

Ďalšia nepríjemná vlastnosť je žiarlivosť, ba priam až závisť. Poznáme ju snáď všetci: Kúpime si nový zlatý náhrdelník a okrem neho máme na krku aj ďalších jedincov, ktorí by ho chceli za každú cenu získať, a radšej by sa rozkrájali, ako keby ho nemali mať. Ak je ale náš priateľ skutočne dobrý, nič také ho nezaujme a záleží mu len a len na našej povahe.

Ľudstvo pozná aj falošných priateľov. Sú to strašne vtieravé osoby, ktorým ide len o jedno: O náš majetok. Neustále sa podlizujú, líškajú a aspoň navonok sú ochotní pre nás zniesť aj modré z neba. V skutočnosti sú to ale príživníci, ktorí sa chcú obohatiť… preto by sme každému novému priateľovi mali nedôverovať. Ak to myslí naozaj vážne, nejakým spôsobom si určite našu dôveru získa.

V poslednom čase sa dobré vzťahy medzi nami narúšajú aj kvôli odlišnosti politických názorov. Určite sa vám to už všetkým stalo: Normálne ste s priateľom diskutovali na mnohé témy, a zrazu padne slovo na politiku. Slobodne poviete svoj názor (veď je demokracia) a váš „tolerantný priateľ“ vám okamžite začne nanucovať svoje: „Sú to príživníci a vedia len kritizovať…“ alebo „Len on to dokáže…“ Preto je najlepšie diskusii o politike sa z diaľky vynúť. Ešte jedno nám berie priateľov - osud. Bohužiaľ, ten si vyberá len tých najlepších, ktorí to myslia skutočne úprimne. Strata priateľa bolí…, no po čase zabudneme a nájdeme si nového - to je kolobeh života a… priateľstva.   
A čo dodať na koniec? Snáď len toľko, že za všetko si väčšinou môžme sami. Všetci by sme sa mali nad sebou poriadne zamyslieť a odstrániť všetky svoje zlé vlastnosti. A potom, ktovie (?), možno sa o pár rôčkov budeme všetci poznať po mene a celé ľudstvo sa spolu bude držať za ruky: biely s čiernym, domorodec s prisťahovalcom .

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára