Keď sa povie tolerancia.

Žijeme v modernej dobe plnej pokroku, technických vymožeností, nových objavov a tiež nových názorov a neustále sa zvyšujúcich nárokov. Často počúvame neznáme slová, ktorým nerozumieme alebo ktorých obsah nedokážeme plne pochopiť. Ale sú tu aj staré známe slová, ktorých význam chápeme, no povrchne a často si ich vysvetľujeme práve tak, ako sa nám to hodí. O jednom takom slovu tú teraz bude reč. Je to slovo TOLERANCIA. 

Koľkokrát už sme toto slovo počuli? Nespočetnekrát. Často ho počúvame predovšetkým z médií. Z rádia, televízie, stretávame sa s ním na internete, čítame je v novinách, časopisoch a knihách. Odtiaľ sa na nás valia tisíce a tisíce správ a úvah na túto tému. Zamyslime sa preto na chvíľu aj my. Slovo tolerancia je veľa používané a tolerancie ako taká sa vyžaduje všade a od všetkých. Ale vieme naozaj, čo tento pojem znamená? Chceme ju naozaj alebo o nej hovoríme len tak zo zvyku? Nedalo mi to a musela som sa zamyslieť. Vlastne o nej premýšľam stále. Snáď na každom rohu počujem, ako sú ľudia k sebe navzájom netolerantný. A tiež o tom, ako by tolerantní mali byť. Ale čo je byť tolerantný? Vie to niekto? Možno že áno, ale nie je ich veľa. Raz som na internete navštívila jedno fórum s veľkým množstvom príspevkov. Boli rôznorodé. Správca fóra dával ľuďom priestor pre ich názory a nedopadlo to práve najlepšie. Navzájom sa osočovali, nadávali si, hlúpymi nadávkami pritom nešetrili a nakoniec nadávali aj správcovi. A on zase im. Aj keď pred tým vo svojich príspevkoch zdôrazňoval právo každého človeka na vlastný názor a dôležitosť jeho presadzovanie. Zdá sa, že na tie ich pripravený nebol. 

Keď som sa pozrela na titulok fóra, bola som v šoku. To fórum nieslo názov TOLERANCIA! V duchu sa sama seba pýtam: "Tak o tomto teda je?" "Toto má byť tá povestná tolerancie, kedy nám dá niekto priestor vyjadriť svoj názor a potom nám za neho nadáva?" Ešte jedna vec ma šokovala. Ľudia, ktorí mali najviac rečí o tolerancii, najviac nadávali. DOMNIEVAJÚ SA, že než zase niekto bude vyhlasovať, že má každý nárok na svoj názor, čo mu samozrejme neberiem, mal by si najprv uvedomiť, že sa tento názor môže týkať aj jeho osoby a nemusí sa mu vôbec páčiť. Netvrdím, že by sa ľudia navzájom nemali vypočuť a ​​zistiť tak, čo si o nich alebo o určitom probléme myslia druhí, ale je dobré si vopred uvedomiť, že né každý názor je príjemný. Je len na nich, na koľko dokážu byť tolerantní k názorom druhých. 

Ak niečoho takého nie sú schopní, nech teda radšej mlčia. Narobia aspoň menej škody. Tolerancia totiž nie je len o tom, keď oznámim svoj názor a on bude tolerovaný. Musíme začať od seba a nie len čakať, že ma budú tolerovať ostatné, aj keď býva niekedy ťažké prijať názory, ktoré nám práve nesedia. 

Ľudia sa tolerantní nerodí, ale môžu sa tomu naučiť aj za cenu nemalého úsilia. Stojí to za to !!!