Otázky nášho bytia

Každý z nás si už musel niekedy povedať, zamyslieť sa nad tým prečo tu vlastne sme, akú máme na Zemi rolu!

Ja si túto otázku kladiem pomerne často! Keďže okrem vojen, terorizmu, ekologických katastrof, postihujúcich nielen nás, ale predovšetkým živočíšstvo či rastlinstvo, ktorá pre život na tejto planéte niečo obetovala a obetujú stále predovšetkým ľudstvu - dennodenne zaisťujú kyslík, potravu i. A čo my? My sa im odvďačíme tak, ako uznáme za vhodné, a tisíce druhov tým odsúdime k záhube z úplne nezmyselných dôvodov, utláčame ich a vyháňame zo svojich prirodzených prostredia, šľachtením a chováme ich pre svoje potešenie.

Nič iné sme totiž zatiaľ nedokázali! A pomaly sa väčšina z nás zmieruje s blízkym koncom, ktorého čas sa nemilosrdne skracuje. A kto za to môže? Ako inak než zase my!

Napadá ma, či by nebolo lepšie, keby sa vývoj druhu homo sapiens pozastavil na počiatkoch svojho vývoja, keď sa ešte nepohyboval vzpriamene, pre získanie potravy niečo obetoval a čo viac, mal aj svoje prirodzené nepriateľov, čo je v dnešnej dobe nepredstaviteľné, neexistovali zbrane , jadrové elektrárne, neznečistené ovzdušie a i.

Je možné, že to tak malo byť, mali sme sa stať tyranov na mieste ktoré nám toľko dáva, možno sme sa mali stať pánmi tvorstva a určovať beh na Zemi, lenže sa nám to tak trochu vymklo z rúk, možno to už raz prestane túto starú a opotrebovanú planétu baviť a vráti nám to všetko naraz.

Od ľudí nepočujem nič iné, než

my chceme,

my máme,

my potrebujeme,

my musíme mať,

ale my ďakujeme?

 Nie, to možno až bude ešte horšie, zamyslíme sa sami nad sebou a úprimne povieme, prečo tu vlastne sme, pretože život nás už snáď naučí vnímať potreb

né a nutné !!!