Máme
oči k videniu, mám však pocit, že sa okolo seba málo pozeráme.
Čoskoro nám začne jar, všimol si niekto, ako krásne vtedy kvitnú stromy? Či ako krásne práve vtedy rozvoniava orgován? Nie? A poznáte dôvod? Boli sme príliš zahľadení len sami do seba.
Keď sa
okolo seba rozhliadame, vidíme len stromy, domy a ľudí, veľa ľudí. Pozorujeme
ich tváre, ale už nevidíme, ako sa cítia - či sú šťastní, smutní alebo
napríklad sklamaní. Nikoho to nezaujíma. Avšak nájdu sa aj takí jedinci, ktorí
pozerajú na malé vtáčatá v hniezdach alebo vyzerajú prvý motýliky.
Rozprávate
sa doma s rodinou tak dobre, že spoznáte na každom členovi rodiny, keď ho niečo
ťaží?
Premýšľali
ste niekedy nad tým, prečo sme takí, akí sme, a prečo nie sme iní? Mne osobne
príde zaujímavé, že jeden je taký a druhý jeho pravý opak.
Všímate
si, ako rýchlo čas uteká, stíhate na sebe pozorovať všetky tie zmeny? Veľa z
nás žije len pre seba a pre svojich najbližších, nikdy by sa taký človek neobetoval
pre niekoho cudzieho.
Ale aby
si niekto všimol, ako ničíme priemyslom prírodu, to nie!
Prečo
sme na seba všetci tak tvrdý? Nevidíme snáď, ako je zbytočné na seba revať,
keď uši máme všetci väčšinou dobré?
Vnímate
snáď to krásne na našom svete, čo tu zostalo. Vážte si toho, čo máme! Naše deti
a ich deti to budú mať čím ďalej horšie, ak sa s tým nezačne niečo robiť.
Mnoho z
nás si ani neváži toho, čo má. Keby sme sa narodili v období ako naše
prababičky, to by sme si žili. Takéto krásne prostredie a žiadne tie dnešné
vymoženosti, čo nám kazí mozog. Mali by sme sa všetci lepšie a vážili by sme si
určite aj toho mála ...
Nik nepozerá na nikoho druhého, načo, ak sa pozrieš väčšinou to nedopadá dobre. Ľahostajná doba, ľahostajní ľudia, ľahostajní svet. Len pár ľudí si drží "prestíž" tým, že dokážu urobiť maximum nie len pre seba a pre svojich najbližších, ale vedia sa podeliť aj s ostatnými.
Na záver jeden citát:
Každý kúzelnícky
trik má tri časti: prvému hovoríme ponuka: kúzelník ukáže niečo bežné - karty,
holuba alebo človeka ... druhá časť sa volá zmena: kúzelník urobí z bežného
niečo neobyčajné, to tajomstvo máš pred očami ale nevidíš to, lebo sa nepozeráš
správne, vlastne to nechceš vidieť. Chceš sa nechať oklamať. Ale nechať niečo
zmiznúť nie je všetko, musí sa ti to vrátiť. Preto každý kúzelnícky trik má
tretiu časť - najťažšiu - ktorú voláme prestíž.
Nenechajme sa oklamať a byť klamaní, ale otvorme oči a skúsme vnímať tú krásu v našom okolí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára