Čo je to vlastne tanec.

 Je ťažké  povedať  čo je to tanec, pretože má toľko podôb ... Je ťažké povedať čo je to tanec, pretože možno aj ty si myslíš, že to je len pohyb do rytmu hudby. Ale to nie je pravda. Tanec je niečo, čo musí vychádzať z tvojho srdca. Nie je to reč tela. Je to reč duše. Nesmieš sa zastaviť pred prekážkou pokiaľ chceš nechať svoju dušu prehovoriť.

  Zavri oči. Keď chceš tancovať, nesmie ťa zaujímať čo robíš, musí ťa zaujímať len reč hudby .  Počuješ tú hudbu? Hudba nie je len to, čo počuje tvoje ucho, hudba je aj to, čo cíti tvoje telo. Nespoliehaj sa na jeden zmysel, ale začni počúvať celým telom: prsty ... pery ... začni počúvať všetkým čo máš, len ušami nie.  Nepozeraj sa na tanec ako na niečo, čo sa naučíš presne ... tanec je niečo, čo nespútaš a keď sa o to budeš snažiť, nikdy nedosiahneš toho, po čom tužíš. Tanec je cit. Hlboký cit, ktorý je v tebe. Započúvaj sa a on ti pošepká melódiu a tvoje pohyby budú úplne iné. Pýtaš sa ma čo je tanec a ja ti odpovedám: tanec je ako nepatrný vetrík, keď je neznesiteľné teplo ... 

Skoro ho necítiš, ale napriek tomu spoznáš, že tam je a v tej chvíli ti je lepšie ako kedykoľvek inokedy ... Tanec je niečo nádherné čo takmer nevnímaš. Pravá krása tanca je v tebe. Môže ti byť jedno, že sa ti ľudia smejú ... Tanec nie je v tom, že robíš rovnaké kroky ako iní. Tanec je v tom, že máš kroky svojej duše ...  

     

 Nepýtajte sa ma čo je tanec, pretože pokiaľ aspoň  trochu netušíte čo to je,  je zbytočné tancovať. Tanec je vo vás a vy ho musíte nájsť. Hľadajte ho sami v sebe a nájdete ho. Pretože len málo ľudí pozná skutočne úprimný tanec.

Keď ti je smutno: tancuj! Tanec rozoženie slzy. Keď máš zlosť: tancuj! Mysli len na tanec a myšlienky na zlobu sú preč. Keď ti je super, tak tiež tancuj, aby ti bolo ešte lepšie!