Zamyslenie nad budúcnosťou

"Mám len to, čo som dala druhým."

Dnešná doba, viac než akákoľvek iná, ponúka obrovské možnosti rozvoja samej seba, ale aj spoločnosti ako celku. A to ako v oblasti duševnej, tak aj v oblasti technologickej.

Vo vede, medicíny a komunikáciu sme sa dostali oveľa ďalej, ako v iných obdobiach vývoja ľudskej spoločnosti. Prekonávame veľké vzdialenosti, komunikujeme s celým svetom, dokážeme vyliečiť veľa chorôb. Ale je to skutočne úspech?

Mottom dnešnej spoločnosti je: "Stále viac, jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie." A v tom by som videl práve ten problém. Nielen, že v tom zhone zabúdame sami na seba ale aj na ľudí okolo seba.

Pokrok sa však nedá zastaviť. Tak čo teda s tým? Odísť do zrubu na samotu a zahodiť všetky vymoženosti dnešnej doby? Alebo sa snáď zavrieť do laboratória a hľadať riešenie čisto vedeckú cestou? Tá druhá možnosť príde väčšine z nás oveľa prijateľnejšie, ak nie dokonca správna. Ale zamyslime sa, kedy v budúcnosti pomohlo extrémnej riešenie? Ak si niekto myslí, že áno, tak prajem veľa šťastia, či už v prírode, alebo v laboratóriu. A vy, čo nie ste zástancovia extrémov sa teraz určite pýtate: Je pre nás teda vôbec nejaká šanca? Iste, že tu šanca je. Existuje totiž cesta, na ktorú väčšina ľudí zabúda, a to hlavne preto, že nie je jednoduchá a znamená námahu a odriekanie.

Skúsme aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje osobné záujmy a pohodlie a začnime maličkosťami. Ako napríklad pustiť staršiu pani v autobuse sadnúť, pomôcť niekomu len tak, z dobrej vôle a nič zato nechcieť. Nemyslím veľké činy, ako rozdať svoj majetok a odísť zadarmo pomáhať do Somálska ... Mám na mysli pomáhať v bežnom živote a bežným ľuďom. Naučiť sa pozerať okolo seba, počúvať, čo nám druhí ľudia hovoria, pochopiť ich a porozumieť nielen im, ale aj sebe. Skúsme sa každý z nás aspoň na okamih naozaj vcítiť do niekoho s odlišnými názormi, zabudnime pritom na seba a svoje predsudky. Možno zistíme, že máme spoločného viac, než by sme kedy predpokladali. Väčšina konfliktov totiž plynie z nedorozumenia, závisťou a z chamtivosti. Komunikujeme s celým svetom, ale dokážeme sami seba počúvať? Dokážeme načúvať svojim blízkym?

Je teda jedine na nás, pre akú cestu sa rozhodneme. Snáď nám všetkým bude priať šťastie a podarí sa nám ten "rozbehnutý vlak" zastaviť.