štvrtok 31. marca 2016

Zamyslenie nad budúcnosťou
"Mám len to, čo som dala druhým."

Dnešná doba, viac než akákoľvek iná, ponúka obrovské možnosti rozvoja samej seba, ale aj spoločnosti ako celku. A to ako v oblasti duševnej, tak aj v oblasti technologickej.

Vo vede, medicíny a komunikáciu sme sa dostali oveľa ďalej, ako v iných obdobiach vývoja ľudskej spoločnosti. Prekonávame veľké vzdialenosti, komunikujeme s celým svetom, dokážeme vyliečiť veľa chorôb. Ale je to skutočne úspech?
Mottom dnešnej spoločnosti je: "Stále viac, jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie." A v tom by som videl práve ten problém. Nielen, že v tom zhone zabúdame sami na seba ale aj na ľudí okolo seba.

Pokrok sa však nedá zastaviť. Tak čo teda s tým? Odísť do zrubu na samotu a zahodiť všetky vymoženosti dnešnej doby? Alebo sa snáď zavrieť do laboratória a hľadať riešenie čisto vedeckú cestou? Tá druhá možnosť príde väčšine z nás oveľa prijateľnejšie, ak nie dokonca správna. Ale zamyslime sa, kedy v budúcnosti pomohlo extrémnej riešenie? Ak si niekto myslí, že áno, tak prajem veľa šťastia, či už v prírode, alebo v laboratóriu. A vy, čo nie ste zástancovia extrémov sa teraz určite pýtate: Je pre nás teda vôbec nejaká šanca? Iste, že tu šanca je. Existuje totiž cesta, na ktorú väčšina ľudí zabúda, a to hlavne preto, že nie je jednoduchá a znamená námahu a odriekanie.

Skúsme aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje osobné záujmy a pohodlie a začnime maličkosťami. Ako napríklad pustiť staršiu pani v autobuse sadnúť, pomôcť niekomu len tak, z dobrej vôle a nič zato nechcieť. Nemyslím veľké činy, ako rozdať svoj majetok a odísť zadarmo pomáhať do Somálska ... Mám na mysli pomáhať v bežnom živote a bežným ľuďom. Naučiť sa pozerať okolo seba, počúvať, čo nám druhí ľudia hovoria, pochopiť ich a porozumieť nielen im, ale aj sebe. Skúsme sa každý z nás aspoň na okamih naozaj vcítiť do niekoho s odlišnými názormi, zabudnime pritom na seba a svoje predsudky. Možno zistíme, že máme spoločného viac, než by sme kedy predpokladali. Väčšina konfliktov totiž plynie z nedorozumenia, závisťou a z chamtivosti. Komunikujeme s celým svetom, ale dokážeme sami seba počúvať? Dokážeme načúvať svojim blízkym?


Je teda jedine na nás, pre akú cestu sa rozhodneme. Snáď nám všetkým bude priať šťastie a podarí sa nám ten "rozbehnutý vlak" zastaviť.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára