Ľahostajnosť a ľudskosť

Ľahostajnosť je jednou z tých zlých vlastností, ktoré ľudia väčšinou majú. Nemôžem povedať, že je najhoršia vlastnosť, pretože každý je k niečomu alebo niekomu viac či menej ľahostajný. Avšak každý by mal podľa mňa svoju ľahostajnosť mierniť a prispôsobiť tomu, o ktorého človeka, prípadne o ktorú vec sa jedná. 

Človek môže byť ľahostajný a zároveň mravný, ale mal by vedieť, kam až môže so svojím počínaním zájsť. Zoberme si napríklad problém šikanovania či týrania. O človeku, ktorý šikanuje alebo týra, môžeme vyhlásiť, že je neľudský. Môžeme o ňom povedať, že je morálny? Povedala by som, že nie. Svojím spôsobom, v niektorých ohľadoch áno, ale tieto ohľady nie sú u tohto človeka viditeľné. Ľudia v okolí šikanovania  či týrania, sa musia rozhodnúť, na ktorú stranu sa postavia. Postavia sa na stranu dobra a nahlásia šikanu či týranie, ktoré je vykonávané, s vedomím, že môžu byť tiež šikanovaní nedajbože týraní?

 Tu sa už veľa prejaví morálka človeka, ľudskosť, ľahostajnosť a vlastne všetky prvky ľudských vlastností. Alebo sa človek v okolí šikanovania postaví na opačnú stranu, na stranu zla, pričom si myslia, že keď budú ticho mlčať, tak zbytočne na seba neupozornia a nevyčlenia sa zo spoločnosti? 

Zdá sa, že takéto rozhodovanie je smiešne a každý si povie, že rozhodnutie je jasné. Lenže toto rozhodovanie naozaj ťažké je a človek, ktorý mal šancu spoznať aspoň jednu stranu tejto problematiky, mi dá určite za pravdu. Človek, ktorý nie je šikanovaný a ani týraný, si myslí, že jeho sa to netýka. Taký človek je ľahostajný nielen k šikanovanému, ale aj k sebe a ostatným.

Ľahostajnosť sa netýka iba šikanovania, týka sa mnohých vecí a my ju pociťujeme každý deň.

Vidíte autonehodu a vaše morálnu zodpovednosť vám hovorí, že by ste mali zranenému pomôcť.

Ale je každý človek taký? V dnešnom svete áno, Sme ľahostajní ku všetkému a všetkým, aj keby sme videli neviem akú nespravodlivosť, neurobíme nič, budeme sa pozerať ale nespravíme nič. 

A na záver mi dovoľte jeden citát:

Dobročinnosť je výnimočný stav, keď sa z ľahostajného prúdu človečiny oddelí skutočná ľudskosť, aby pomohla trpiacemu. 

(Milan Rúfus)